Zázrak v Cokeville

Keď 16. mája 1986 vtrhol David Young, pomätený bývalý policajt, spolu so svojou ženou Doris Young do budovy základnej školy v meste Cokeville v americkou Wyomingu, situácia pre 154 rukojemníkov vyzerala beznádejne. Young si pýtal enormne vysoké výkupné a mnoho strelných zbraní a jedna podomácky vyrobená benzínová bomba naznačovali, že to myslí smrteľne vážne. Rukojemníci mohli dúfať len v jediné – zázrak. A zázrak sa toho dňa údajne naozaj udial.

David Young pracoval v policajnom zbore v Cokeville, až kým nebol roku 1979 prepustený za nevhodné správanie. Táto udalosť na ňom však zjavne zanechala psychickú stopu. Nasledujúcich 7 rokov žil Young v Tucsone v Arizone, a do Cokeville sa vrátil až osudného 16. mája 1986. Dvojica do školy vtrhla ozbrojená 4 väčšími zbraňami a 9 menšími, pričom si so sebou priniesli aj vlastnoručne vyrobenú bombu. David najprv vošiel do kancelárie školy, kde prítomným predložil správu, na ktorej stálo: ZERO = INFINITY (nula = nekonečnosť). Spolu s týmto odkazom predniesol iba jednu vetu: "Toto je revolúcia!"

Učiteľov toto prehlásenie zmiatlo a všetci usúdili, že David aj s manželkou sú pomätení. Doris medzitým chodila z jednej triedy do druhej a zhromažďovala všetky deti aj učiteľov pod zámienkou, že ide o stav núdze, kým neboli všetci v jednej miestnosti. Keď boli všetci v triede, David rukojemníkom ukázal bombu, ktorá fungovala na spúšťací mechanizmus, ktorý mal upevnený šnúrkou na zápästí. Za každého rukojemníka požadoval 2 milióny dolárov a taktiež sa chcel spojiť s prezidentom. Okolo školy sa medzitým zhromaždilo mnoho policajtov aj príbuzných rukojemníkov. Youngovci deti utešoval, aby to "brali ako dobrodružstvo", no panika v triede postupne narastala a čas sa krátil.

Po dve a pol hodine odrazu nastala zmena. David bombu podal svojej žene a šiel na toaletu. To sa však ukázalo ako fatálna chyba. Doris si šnúrku navliekla na zápästie takisto ako David, no keď sa bavila s učiteľmi, jeden pohyb jej ruky bombu odistil. Približne v tých momentoch viacero detí zbadalo "krásnu pani", zatiaľ čo iní videli svojich zosnulých príbuzných či počuli neznáme hlasy, ktoré im hovorili, aby sa ničoho nebáli a skrčili sa čo najviac do kúta triedy.

Ozval sa výbuch a triedu zaplnil dym. Prepukla panika a učitelia začali tlačiť deti von oknom. Policajné záznamy hovorili o tom, že keď sa David vrátil do triedy a zbadal na zemi svoju smrteľne ranenú ženu, zastrelil ju a následne zastrelil aj seba. Ako zázrakom pri výbuchu nikto neprišiel o život, zranených bolo okolo 70 ľudí, aj to len ľahko. Ukázalo sa totiž, že na bombe explodovala len jedna rozbuška z piatich, čo značne zmenšilo výbuch, ktorý by bol inak schopný odpáliť celú bočnú časť školy a usmrtiť všetkých v miestnosti.

Väčšina skeptikov by mohla argumentovať, že sa jednalo o šťastie. Ako však vysvetliť tvrdenia detí, ktoré videli anjelske bytosti a svojich zosnulých príbuzných? Prečo by si deti niečo také vymýšľali? V triede sa počas obliehania ozývali aj individuálne modlitby rukojemníkov. Mohli tieto modlitby byť naozaj vypočuté? Na jednej z policajných fotografií zničenej triedy je dokonca vidieť spálenú stenu, ktorá trocha pripomína obrys bytosti s anjelskými krídlami. Odohral sa v Cokeville skutočne zázrak, alebo ide o dielo náhody?