Prípady vampirizmu boli v stredoveku a zvlášť v 16. storočí bežnou vecou. Boli to časy strachu - strachu z hriechu, z pekla a najmä z nemŕtvych. V roku 1591 sa v poľskom meste Breslau (dnes Wrocław) začala šíriť medzi miestnymi panika o tom, že ľudí po nociach navštevuje hrôzostrašný prízrak, ktorý rýchlo dostal pomenovanie "upír z Breslau".
V septembri roku 1591 spáchal miestny obuvník samovraždu, keď si sám podrezal hrdlo a vykrvácal. Jeho žena, ktorá ho našla prvá, sa chcela vyhnúť zahanbeniu a výsmechu, keďže samovražda bola vtedy považovaná za neslýchaný a hanebný čin. Zavolala si tak na pomoc starú ženu, ktorá mŕtveho obliekla a nachystala tak, aby to vyzeralo, že zomrel na mŕtvicu. Obuvník bol potom vďaka postupovaniu jeho ženy riadne pochovaný náležitým kresťanským pohrebom. V prípade, že by sa zistilo, že zomrel vlastnou rukou, by to prísne cirkevné prikázania totiž nedovolili.
Počas nasledujúcich týždňov sa však v meste začali šíriť desivé zvesti. Ľudia tvrdili, že obuvníka stále vídajú, niektorí počas dňa, no mnohí naopak v noci. Jeho krvavú postavu niektorí stretli vo svojich domovoch, iní dokonca tvrdili, že na nich prízrak ležal počas spánku a dusil ich a dokonca aj inak fyzicky napadol. Mestom sa začala šíriť hystéria a keď sa objavovalo stále viac pohoršených a vydesených občanov, ktorí ukazovali rôzne rany údajne spôsobené mŕtvym obuvníkom, legenda o upírovi bola na svete. Mnohí tvrdili, že mŕtvy sa na nich v noci kŕmil krvou a mocne ich pritom držal, a keď nervozita občanov narástla do nezvládnuteľných rozmerov, mestský snem sa rozhodol, že telo obuvníka bude vykopané a obhliadnuté.
V apríli 1592 sa hrobári spolu s členmi rady pustili do práce. Všetci prítomní však ostali v šoku - po otvorení truhly sa zistilo, že telo mŕtveho nejaví žiadne známky rozkladu. Nebolo stuhnuté, nezapáchalo a bolo dokonca plnoštíhle. Legenda vraví, že z rany na krku dokonca slabo vytekala čerstvá krv. Dohodlo sa, že telo bude na nejaký čas pod dohľadom, a každý si ho mohol obzrieť a presvedčiť sa, či nejde o podvod alebo nedorozumenie. Na zdesenie všetkých však aj počas tohto obdobia útoky pokračovali. Rozhodlo sa, že telo bude pochované na nevysvätenej pôde pod šibenicou, avšak toto rozhodnutie údajne spôsobilo, že násilné útoky nemŕtveho nabrali na intenzite.
7. mája bolo telo znova exhumované a mestská rada rozhodla o finálnom riešení. Mŕtvemu odťali ruky a nohy a z hrude mu vybrali srdce. Všetko potom spálili na jednej kope a popol údajného upíra bol potom vhodený vo vreci do rieky. Útoky vraj potom prestali, no ani tam sa príbeh nekončí. Obuvníkova žena totiž zomrela krátko po tomto prípade a s jej smrťou sa vraj podobné útoky vrátili. Netrvalo to však dlho. Telo nebohej totiž krátko na to postihol rovnaký osud ako telo jej manžela.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára