Karanténna stanica bola v oblasti North Head postavená už v prvej polovici 19. storočia, kedy sa mnohí námorníci vracali z mora a prinášali so sebou aj rôzne choroby ako kiahne, choleru, tuberkulózu, čierny mor či španielsku chrípku. Situovaná blízko pri prístave bola táto stanica ideálnym miestom na izolovanie nakazených pred zdravými, nachádzajúcimi sa vo vnútrozemí. Mnohí však boli na stanici umiestnení, aj keď javili len nepatrné známky bežných chorôb, a to aj proti ich vôli. Pacienti v nemocnici trávili niekoľko mesiacov a voľné miesta sa rýchlo zaplnili. Aj pri plnej kapacite však ďalších chorých posielali na okolité kopce, kde si mali rozložiť vlastné tábory v nehygienických podmienkach. Celá karanténna stanica pozostávala z pošty, napájacieho zdroja, priehrady, nemocnice, márnice, telefónnej centrály a rôznych uličiek a budov. Počas 120 rokov existencie bolo dokopy postavených 60 budov.
Stanica sa však rýchlo ukázala ako miesto, kde veľa ľudí prežilo svoje posledné dni. Mnohí umierali na týfus, niektorí dokonca už počas plavby do prístavu. O útočisku, do ktorého bola vkladaná veľká nádej, sa čoskoro začalo hovoriť ako o mieste "so strašnými podmienkami, pocitom biedy a utrpenia a všadeprítomnými chorobami". Počas rokov na pôde stanice zomrelo oficiálne do 600 ľudí, z ktorých časť bola pochovaná na jednom z troch cintorínov, ktorý bol však časom zdemolovaný. Dá sa však len odhadovať, koľkí ďalší nakazení tu tiež zomreli bez toho, aby bola ich smrť riadne zaznamenaná. Medicínsky pokrok však našťastie dospel k tomu, že v roku 1984 bola nešťastná stanica nadobro uzatvorená.
Dnes pôda stanice slúži ako pamiatka a návštevníci musia zaplatiť značnú sumu, ak si spolu so sprievodcami chcú toto miesto prezrieť. V súčasnosti je Q Station označovaná ako "jedno z najstrašidelnejších miest Austrálie". Veľa návštevníkov už videlo prízračné postavy rôznych imigrantov aj nemocničného personálu. Chladné miesta a pocity úzkosti a nevoľnosti sú tu bežnou vecou. Niektorí turisti tiež cítili, ako im niekto zaklepal na rameno, aj keď v ich okolí samozrejme nikto nebol. Už počas prevádzky vraj sestry na nočnej smene vídali postavy čínskych imigrantov s dlhými copmi, ako sa prechádzajú po oddeleniach a verandách budov. Známe sú aj pozorovania neprirodzených svetiel v opustených miestnostiach a zjavenia rôznych duchov.
Turistov vraj niekedy po chodníkoch vedie za ruku duch malého dievčaťa s blonďavými vrkočmi. Niektorí dievča videli, ako sa skrýva v kríkoch alebo dokonca ťahá ľudí za rukávy, iní tvrdia, že k nim aj prehovorilo. V rôznych častiach stanice tiež počuť prízračnú hudbu a zvuky hrncov, sprevádzané niekedy vôňou citrónov alebo zemiakov. Niektorí turisti počujú hlasy, ktoré často opakujú tie isté vety ako "prečo ste tu?" alebo "kto ste?". Medzi známejších duchov sa radí prísny správca, zdravotné sestry či obstarávateľ pohrebov vo vysokom klobúku, ktorého familiárne nazývajú Mr. Slimey.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára