24. júla 1924 sa piloti Kráľovského letectva W. T. Day a D. R. Steward vydali armádnym lietadlom na prieskumný let ponad irackú púšť. Malo ísť skôr len o rutinnú prehliadku oblasti, no muži sa ani do neskorého večera nevrátili. Nasledujúceho rána bolo teda okamžite vyhlásené pátranie po troskách lietadla a oboch letcoch, živých či mŕtvych. Vojaci pátracieho družstva však na počudovanie ani nemuseli dlho hľadať, aby pohrešované lietadlo našli. Stroj sa nachádzal neďaleko základne v neporušenom stave, kde pristál uprostred púšte. Otázkou však bolo prečo - lietadlo malo dostatok benzínu na to, aby doletelo na základňu a nemalo ani žiadnu poruchu. Jediné, čo nebolo na mieste, boli chýbajúci piloti.
K pristátiu ich zjavne neprinútilo žiadne nepriateľské ostreľovanie či nepriaznivé poveternostné podmienky, keďže silný vietor ani žiadne búrky vtedy hlásené neboli. Podivné detaily prišli až s nálezom množstva stôp, ktoré po sebe okolo lietadla dvaja piloti zanechali. Stopy Daya a Stewarda bolo možné sledovať ešte asi 40 metrov od lietadla smerom do otvorenej púšte - tam sa však náhle končili, ako keby obaja muži rovno zmizli alebo vzlietli do vzduchu. Najprv sa predpokladalo, že oboch uniesli nepriateľskí beduíni a stopy za sebou potom zahladili. Hľadal sa teda začiatok nových stôp, no tie sa nenašli nikde v širokom okolí, a tak sa únos zdal nepravdepodobný, keďže ani Arabi nemohli stopy kryť donekonečna.
Nakoniec bola spustená ďalšia, oveľa väčšia pátracia akcia. Zapojené boli lietadlá, obrnené transportéry a veľa vojakov na koňoch. Pripojili sa dokonca aj skúsení beduíni, ktorí mali s Britmi dobré vzťahy. Po dobu štyroch dní bola široká oblasť okolo miesta nálezu lietadla horlivo prehľadávaná, avšak celkom zbytočne. Po oboch pilotoch sa nenašlo už vôbec nič. Vyzeralo to teda, ako by za ich zmiznutím stála akási nadprirodzená sila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára