13. januára 1893 priniesli noviny The Sunday Herald znepokojivý príbeh o desivom stretnutí v dedine Rhinebeck v štáte New York. Názov článku bol "Žena v čiernom" a v podtitule stálo: "Tak ako iné prízraky, vidieť ju v noci - možno je nemá, no vydáva sykavé zvuky, pri ktorých tuhne krv v žilách." Podľa príbehu tento syčiaci prízrak šíril hrôzu v Rhinebecku a jeho okolí pri viacerých príležitostiach. Článok ďalej pokračoval detailami: "Ide o podivnú bytosť, ktorá sa ticho vznáša nad opustenými cestami uprostred noci. Zatiaľ sa k nikomu neprihovorila, aj keď ju už stretli mnohí. Jej jazykom sú znamenia. Vždy váha, kým vystrie dlhú ruku spod svojho čierneho závoja a zároveň začne varovne syčať."
K zdeseniu obyvateľov a najmä tých, ktorí sa s bytosťou stretli, prispieva popis prízraku. Žena vraj bola "extrémne chudá a vysoká asi 190 centimetrov, trocha zhrbená a kráčala dlhými krokmi". Podľa prieskumu novinárov sa tento prízrak objavil už 6 týždňov predtým, kde desil dediny na sever od Poughkeepsie. Prvou osobou, ktorá mala tú "česť" stretnúť sa so ženou, bol John Judson z Chestnut Street. Jeho stretnutie bolo našťastie stručné a John opisoval "vysoký čierny objekt, ktorý stál bez náznaku najmenšieho pohybu". Svedok samozrejme okamžite šprintoval do bezpečia domova, kde dorazil "zaliaty studeným potom".
Nasledujúceho dňa bol príbeh už známy po celom Rhinebecku. Niektorí sa samozrejme smiali, iní zas znervózneli, pretože svedkovi verili. Ďalšieho dňa však všetkých prešiel smiech, pretože s prízrakom sa stretol jeden z najvyššie postavených občanov dediny. David Eckert, úspešný obchodník, sa so ženou stretol a chcel si ju bližšie obzrieť, na čo sa od neho odvrátila so syčaním. Pocítil pritom akési chvenie či mrazenie po celom tele, vraj kvôli jej chudému a nepozemskému vzhľadu. Strach sa ulicami dediny a okolím šíril stále vo väčšej miere, a tak si policajný zbor zaumienil, že vyčíňanie ženy v čiernom zastaví. Štyria hlavní strážnici sa zaprisahali, že kreatúru chytia hneď čo sa zotmie. Tajomná žena sa však policajtom v tú noc úspešne vyhla, a takisto aj každú nasledujúcu noc.
Ďalším vydeseným svedkom sa stal istý Thomas Sinclare, ktorý novinám zdelil: "Kráčala stredom cesty so sklonenou hlavou a dlhé ruky mala za chrbtom." Sinclare sa však samozrejme pozrel len zbežne a aj to s veľkým sebazaprením. Nasledujúcu noc prízrak videl aj miestny klampiar James Traster v jednej tmavej uličke okolo desiatej večer. Ani tento svedok sa však pri žene dlho nezdržal. To, čo nikto nechcel vidieť, však onedlho mala zazrieť Florence Welch - "pekná mladá učiteľka z Miller's School". Tá novinám zdelila, že keď sa okolo piatej podvečer vracala popri škole od známej domov, zazrela ženu cez okno priamo v jednej triede, sediac na školskej lavici. Práve vtedy sa taktiež rýchlo stmievalo, a tak Florence neváhala a "utekala ako o život".
Počas ďalších dní sa objavovali ďalšie svedectvá. Miestny kováč, Robert Shriver, sa so ženou stretol, no nečakal, kým naňho zasyčí. Shriver totiž rovno vytiahol svoj revolver a vypálil na ženu tri guľky. To však nemalo žiaden zmysel, keďže prízrak vôbec nereagoval a vyzeralo to, že je imúnny voči strelám. Žena potom utiekla obrovskými skokmi cez lúku a stratila sa v tme. Nikoho následne neuspokojilo, že celá záležitosť bola vyhlásená za záhadu. Sunday Herald nakoniec napísali: "Každý obyvateľ Rhinebecku si je istý, že žena v čiernom existuje, no nikto netuší, kým by mohla byť. V okolí nežije nikto, kto by popisu bytosti odpovedal, ani žiadna rodina, v ktorej žije pomätená osoba. Najbližší psychiatrický ústav je odtiaľ na 16 míľ v Poughkeepsie a nikto nehlásil, že by nejaký pacient utiekol. Záhada je ešte väčšia vďaka tomu, že bytosť nikto nezazrel počas dňa a nikto taktiež nenarazil na miesto, kde by sa zdržiavala". Nezodpovedané otázky v prípade syčiacej ženy v čiernom nakoniec aj ostali presne v takom stave.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára