Čierny mních z Pontefractu

Niekoľko rokov pred neslávne známymi prípadmi v Amityville a v Enfielde sa vo Východnom Yorkshire v Anglicku začalo vyčíňanie zlovestného poltergeista, ktorý dostal pomenovanie "Čierný mních". Prípad tohto strašenia v meste Pontefract je pritom dobre zdokumentovaný a predstavuje jednu z najintenzívnejších udalostí v paranormálnych dejinách, pričom aktivita ducha trvá dodnes.

Na ulici East Drive 30 žila v 60-tych rokoch minulého storočia rodina Pritchardových. Rodinu tvorili rodičia Jean a Joe a ich deti Philip a Diane, obe v tínedžerských rokoch. Ich dom stál na kraji ulice neďaleko menšieho vŕška, ktorý kedysi slúžil ako popravisko. Podivné javy sa v dome začali diať v auguste 1966, kedy rodina odišla na prázdniny do Devonu, zatiaľ čo 15-ročný Philip ostal doma so svojou starou mamou Sarah. Keď bola Sarah v dome sama, ucítila odrazu prudký závan ľadového vzduchu, aj napriek tomu, že vonku bolo horúco. Onedlho na to prišiel do domu Philip, ktorý si v obývačke všimol, ako vo vzduchu poletuje akýsi biely prášok, ktorý pomaly pokrýva celú izbu. Obaja si najprv mysleli, že problém bude v omietke, i keď bola izba len nedávno renovovaná.

Sarah bola zmätená, a tak šla za svojou dcérou Marie, ktorá žila naproti cez ulicu. Marie potom šla do kuchyne, aby vzala nejakú utierku, ktorou by prášok utrela, avšak pošmykla sa na mláke vody. Všetci si odrazu všimli, že v kuchyni sa mimovoľne vytvárali viaceré mláky vody. Do domu prišla iná suseda, ktorá zmýšľala prakticky, a tak pevne uzavrela všetky kohútiky v kuchyni. Voda sa však na dlážke naďalej neprestala objavovať. Marie potom zavolala miestnych inštalatérov, ktorí sľúbili, že sa ukážu ešte toho dňa. Keď kohútiky aj potrubia poobede skontroloval odborník, podal hlásenie o probléme svojmu nadriadenému. O hodinu na to sa už mláky prestali objavovať, avšak to bol ešte len začiatok podivných javov.

 

Asi o siedmej večer pozerala v obývačke Sarah televíziu, keď odrazu počula Philipa, ako z kuchyne kričí: "Babi, deje sa to zas!". Kuchynský stôl bol pritom pokrytý rozsypaným cukrom a čajovými lístkami. Popri tom, ako sa obaja nad týmto zjavom čudovali, sa odrazu viackrát spustil automat na čaj, ktorý začal odrazu chrliť čaj do odpadovej nádobky. Sarah potom na automat zakričala, aby s tým prestal, na čo sa z chodby ozval silný rachot. Obaja sa teda pomaly presunuli do chodby, kde čakali, že narazia na zlodeja. Namiesto toho bola však chodba tmavá, až kým sa odrazu nerozsvietilo svetlo, ktoré oboch vystrašilo. Príčinou rachotu však bol veľký kvetináč, ktorý sa nachádzal na schodoch a bol teraz vymrštený na iné miesto. Ako by toho nebolo málo, chlapca so starou mamou znova vydesil prudký zvuk z kuchyne.

Po príchode do kuchyne obaja jasne videli, ako sa skrinka s keramickými hrnčekmi prudko trasie, ako keby v nej bol niekto uväznený. Keď Philip dvierka na skrinke otvoril, triaška prestala, avšak zároveň s tým sa kdesi v dome ozvala ďalšia rana. Sarah vo vzduchu znova vycítila známy chlad, a tak sa rozhodla znova zavolať Marie. Akonáhle však Marie vošla do kuchyne, privítala ju vibrujúca skrinka, v ktorej divoko rinčali šálky. Trojica potom ešte asi do pol desiatej večer riešila tieto javy, keď sa Marie rozhodla, že im je už zrejme koniec, a odišla do svojho domu. Philip aj Sarah sa nakoniec pobrali spať, a tak zamkli celý dom a zhasli všetky svetlá. Keď však Sarah vošla do chlapcovej izby, aby mu popriala dobrú noc, ťažký bielizník v izbe sa odrazu začal prudko kývať. To bola pre nich posledná kvapka, a tak sa chlapec so starou mamou nakoniec na noc presunuli k susedom.

Keď sa Pritchardovci vrátili z dovolenky, všetko bolo v dome v poriadku. Usúdili teda, že javy museli mať nejaké logické vysvetlenie, i keď ich nikto nevedel vysvetliť. Nasledujúce dva roky si rodina v dome žila v pokoji a nezaznamenala žiadne neobvyklé veci. To sa však po tomto období pokoja zmenilo na nočnú moru, kedy sa poltergeist vrátil v plnej sile, plný zloby a nenávisti. Spočiatku sa duch prejavoval rozmarne a robil rôzne bizarné kúsky. Z kohútikov v kúpeľni vychádzala akási zelená pena, rastliny poltergeist neustále vyťahoval z kvetináčov a hádzal na steny a pri jednej príležitosti dokonca po dome lietali hodvábne ženské rukavičky, ktoré prichádzali do kontaku s ľuďmi aj vecami, ako keby ich nosila neviditeľná osoba. Rodina ducha familiárne nazvala Fred, pričom noviny mu dali prezývku Mr. Nobody. Tieto nevinné mená sa však mali neskôr vďaka zlobe ducha zmeniť na niečo zlovestnejšie.

Javy v dome boli vtedy striedavo aktívne, alebo zmizli na niekoľko mesiacov. O nejakú dobu sa však vyčíňanie ducha začalo meniť na oveľa horšie a rodina začala veriť, že majú dočinenia s démonickou bytosťou. Po dome sa ozývali kroky, klopanie a často aj hlasy a stony. Objekty lietali vzduchom a boli často porozbíjané, pričom duch tiež trhal rodinné fotografie či obrazy. V podlahe sa ozývali silné nárazy a pri jednej príležitosti sa údajne na stenách obývačky objavili obrátené kríže a poltergeist zničil všetky krucifixy. Hlavným cieľom ducha sa nanešťastie potom stala dcéra Pritchardovcov Diane. Tú duch často vyhadzoval z postele a spôsoboval jej modriny či ju inak týral. Najhorší incident sa stal, keď Diane odrazu neznáma sila začala ťahať hore schodmi. Keď ju duch nakoniec pustil, dievča malo na krku viditeľné odtlačky prstov.

Dom Pritchardovcov bol nakoniec na žiadosť rodiny niekoľkokrát vysvätený kňazom, avšak žiaden exorcizmus v skutočnosti nepomohol. Naopak, zdalo sa, že tieto obrady ducha ešte viac rozzúrili. Keď paranormálna aktivita dosahovala maxima a rodina začínala byť zúfalá, "Fred" sa im začal zjavovať v podobe tmavej postavy mnícha, avšak bez akýchkoľvek náznakov tváre. Postava sa zjavovala hlavne pred rodičmi, zvlášť v ich spálni, kde sa odrazu nad ich posteľou mních v kapucni objavil. Po niekoľkých ďalších zjaveniach, ktoré videli aj iní ľudia mimo rodiny, odrazu javy postupne slabli, až nakoniec, ako sa zdalo, zmizli úplne.

Spisovateľ Tom Cuniff neskôr ducha identifikoval ako mnícha zo 16. storočia ktorý bol neďaleko domu obesený za znásilnenie a vraždu jednej dievčiny. Odvtedy sa duchovi hovorí "Čierny mních z Pontefractu". V roku 2012 bol natočený film s názvom "When The Lights Go Out" od režiséra Pata Holdena. Jean bola totiž jeho teta, a tak Holden údajne mnoho javov videl na vlastné oči. A práve tam nastáva podivný zvrat. So vznikom filmu sa totiž podľa mnohých svedkov duch na ulicu East Drive 30 vrátil, ako keby ho sfilmované udalosti znova oživili. Do domu sa odvtedy vydávajú rôzne tímy paranormálnych vyšetrovateľov, ktoré už vraj ducha dokonca viackrát vyfotografovali. Dom je podľa vyšetrovateľov naozaj znova aktívny a Čierny mních v ňom vskutku prebýva tak ako koncom 60-tych rokov. Správy mnohých svedkov potvrdzujú aj aktuálni susedia, ktorí bývajú vedľa domu a neustále počujú nové podivné príbehy o zlovestnom mníchovi.