2. apríla 2022

Vesmírne chobotnice z Kitami

V 70-tych rokoch minulého storočia sa v meste Kitami v Japonsku odohralo dramatické stretnutie, pri ktorom bol nič netušiaci farmár uprostred noci vyrušený hlasným búchaním na dvere jeho domu, a následne napadnutý a unesený skutočne bizarnými bytosťami z iného sveta. Tento zážitok mu pritom taktiež priniesol unikátne schopnosti, o akých sa bežným ľuďom môže iba snívať.

Vtedy 28-ročný farmár menom Jošihiro Fudžiwara bol typickým pracovníkom, ktorý sa staral hlavne o to, aby jeho farma prosperovala. Nezaoberal sa teda myšlienkami, že by sa z oblohy okrem daďža mohlo zniesť niečo nevysvetliteľné, či dokonca niečo, čo by ho mohlo ohroziť. To sa však zmenilo v noci 6. apríla 1974, zhruba o tretej nadránom. Z hlbokého spánku ho zrazu vyrušil zúrivý štekot jeho psov, ktorý krátko na to nasledovali silné údery na vchodové dvere jeho domu.

Otrávený farmár teda vstal a pomaly podišiel k dverám, aby celkom iste tomuto neskorému návštevníkovi dal jasne najavo, čo si o takýchto nočných návštevách myslí. Keď však otvoril dvere, jeho hnev v momente vystriedal zmätok a najskôr aj zdesenie. N prahu pred ním totiž stálo nepozemské zjavenie v niečom ako priesvitnej latexovej kombinéze. Bytosť mala na výšku asi meter a Jošihiro tvrdil, že pripomínala človeka len veľmi vzdialene, a skôr sa podobala na morskú hviezdicu alebo chobotnicu. Jej hlava bola taktiež nadmerne veľká a oválna, s desivými šikmými očami a nosom v tvare písmena V. Ústa boli pritom široké a zdalo sa, že sa tvor na svedka škerí.

Bytosť stála na dvoch končatinách, ktoré však boli rovnaké a mali iba tupé zakončenie. Na hlave mala taktiež vraj helmu, ktorej dominovala výrazná anténa v tvare disku alebo špirály. Z tejto antény vychádzali viditeľné záblesky podobné elektrine, ktoré potom schádzali vo vlnách dolu po obleku, kde sa potom strácali. Jošihiro si všimol, že koža bytosti bola pod oblekom hrboľatá a slizká, a celkovo pripomínala kožu ropuchy. Boli na nej taktiež viditeľné žlto-modré čiastočky, ktoré pripomínali chrasty.

V momente úplneho úžasu na strane farmára však odrazu bytosť zdvihla jednu „ruku“ k oblohe, na čo celý dom osvetlilo horúce oranžové svetlo. Svedok sa teda prirodzene dal na útek a schoval sa vo svojej spálni. Z okna potom videl, že zdrojom tohto pálivého svetla je stroj v podobe typického lietajúceho taniera, ktorý mal v priemere asi 9 metrov. Ten sa vznášal niekoľko desiatok metrov od domu nad blízkym poľom, a pravidelne vydával svetelné lúče. Ako keby to nebolo málo, Jošihiro odrazu okolo nôh zacítil teplý vzduch, na čo ho neviditeľná sila začala ťahať von z domu.

Mladý muž sa snažil zachytiť čohokoľvek, čo mal poruke, avšak ťah bol silnejší a doslova ho vycucol von oknom smerom k stroju. Namiesto nárazu s objektom sa však akosi Jošihiro dostal dnu priamo cez jeho stenu, ako keby bol „absorbovaný“ do UFO. Vnútrajšok bol modrastej farby a svedok videl niečo ako lampy a vetracie šachty. Na jednej stene sa tiež nachádzala tabuľa s nápisom, ktorý pripomínal japončinu, avšak bol i tak nezrozumiteľný. Zacítil taktiež nepríjemný zápach, z ktorého sa mu spravilo zle, a v tom momente si nad sebou všimol dve bytosti rovnakého vzhľadu.

Farmár bol vtedy už v panickom stave a snažil sa vymaniť zo zovretia jeho únoscov, avšak aj napriek ich malému vzrastu bytosti disponovali takou silou, že sa mu to nedarilo. Mimozemské chobotnice sa mu pritom telepaticky prihovárali a tvrdili mu, že mu „nehrozí žiadne nebezpečenstvo“ a že ho „vypustia blízko jeho domu“. Aj napriek týmto správam sa však Jošihiro neupokojil, až sa mu napokon podarilo vymaniť sa z ich zovretia a dať sa na útek. Akousi šťastnou náhodou potom farmár zbadal pootvorené dvierka, ku ktorým sa okamžite rozbehol a vrhol sa von z UFO. Ešte väčšou šťastnou náhodou (alebo zámerom bytostí) bol stroj tentokrát len asi 3 metre nad zemou.

Po tupom dopade z tejto výšky bol však jeho adrenalín na takej úrovni, že bolesť ani nevnímal. Následne začal šprintovať k najbližšiemu domu, ktorý uvidel, a búchal na dvere. Po chvíli mu otvorili domáci, ktorí v ňom spoznali ich neďalekého suseda. Keď bol konečne vnútri a v bezpečí, uvedomil si, že aj napriek tomu že jeho únos trval len pár minút, medzitým už ubehla asi hodina a pol. Keď sa trocha upokojil, vrátil sa napokon domov. Podľa neskorších správ tej noci istá študentka taktiež hlásila, že spoza okna videla silné svetlo, ktoré určite nevydával mesiac.

O pár hodín na to však Jošihiro začal pociťovať silné návaly bolesti v ušiach. Nasledovalo aj pálenie v prstoch a niečo, čo sa dalo opísať len ako stav tranzu. Pociťoval totiž silné nutkanie písať, avšak hieroglyfy, ktoré načmáral, mu samému potom nedávali zmysel. V hlave taktiež počul ohlušujúci hlas, ktorý mu nariadzoval: „Keď disk pristane na hore, prídeš a nastúpiš doň.“ Či už z nutkania alebo zvedavosti, 8. apríla sa Jošihiro spolu s jeho dvomi známymi vybral na blízku horu Nikoro. Dorazili tam o pol siedmej večer, a Jošihiro sa na horu potom vybral sám.

Na jednej rovinke sa potom svedok stretol znova s tým istým (alebo podobným) oranžovo svietiacim UFO. Tentokrát vraj nastúpil bez odporu, avšak ktovie či z vlastného rozhodnutia, alebo vďaka nejakej hypnóze. Podľa jeho slov potom nasledoval vesmírny výlet, ktorý isto nezažije veľa pozemšťanov. Bytosti ho totiž údajne vzali na otočku okolo celej Zeme aj mesiaca, pričom cesta trvala asi hodinu a pol. Následne bol vysadený na tej istej hore, kde však skolaboval a jeho kamaráti ho museli odniesť domov.

Po tomto zážitku farmárovi trvalo niekoľko dní, kým sa znova dal dokopy. Nadobudol údajne tiež psychické schopnosti, pri ktorých dokázal telepaticky komunikovať s mimozemšťanmi a dokonca aj ohýbať malé kovové predmety len jeho mysľou. 13. apríla ho znova bytosti pozvali na ďalší intergalaktický výlet, ktorý neodmietol. Zdalo sa teda, že jeho prvotné zdesenie bolo permanentne nahradené skôr neutíchajúcim obdivom. Jošihiro bol vtedy vraj tak ďaleko od Zeme, že sa pozeral priamo na nepokojnú planétu, ktorú nazývame Jupiter. Tam sa však už tento príbeh plný senzácií trocha komplikuje.

UFO následne totiž vraj pristálo na jednom mesiaci Saturnu, kde jedna bytosť vyšla zo stroja a vzala skalu, ktorá ležala na zemi. Tú potom venovala farmárovi ako spomienku na jeho úžasné cesty. Po návrate na Zem Jošihiro neváhal a skalu doručil výskumníkom na univerzite v Kitami. Tí sa samozrejme po jeho šokujúcich tvrdeniach dali do rozboru skaly, avšak výsledky ich výskumu Jošihira nepotešili. Vedci totiž tvrdili, že ide jednoducho o kameň z neďalekej jaskyne. Farmárovi sa teda následne dostalo výsmechu nielen od jeho susedov a miestnych, ale aj od tlače, ktorá príbeh spopularizovala.

Aj napriek tomu však Jošihiro naďalej pokračoval v komunikácii s mimozemskými tvormi. Začal však taktiež tvrdiť, že sa jeho špeciálne schopnosti posunuli omnoho ďalej, a dokáže sa už teleportovať ku hviezdam vzdialeným 250 miliónov svetelných rokov. Tvrdil tiež, že má prístup k niekoľkým UFO, ktoré mu dovoľujú cestovať do hĺbok zeme a zabrániť prírodným katastrofám ako zemetrasenie či erupcie sopiek. Je však prirodzené, že tieto tvrdenia už ľuďom prišli dosť pritiahnuté za vlasy, a tak ostali len tí, ktorí všetky jeho reči odbijú mávnutím ruky, a tí, ktorí predsa len veria, že Jošihiro Fudžiwara sa stal svedkom unikátneho mimozemského kontaktu.


                                                                              Autor: Rob Morphy

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára