4. júla 2013

Upír z Croglinu

Príbeh o upírovi z Croglinu v anglickom grófstve Cumberland z druhej polovice 19. storočia sa dnes radí medzi najznámejšie britské legendy o upíroch. Prvýkrát sa objavil v knihe "Story of My Life" od spisovateľa menom Augustus J. C. Hare a neskôr, roku 1929, bol prepísaný Montague Summersom, ktorý sa taktiež zaoberal štúdiom upírov, čarodejníc či vlkodlakov.

Legenda hovorí o malej dedinke menom Croglin, v ktorej dlhé storočia vládla rodina Fisherovcov. Na začiatku 19. storočia sa však rodina vysťahovala a nechala svoj statok Croglin Grange opustený. O dom celú zimu nikto nejavil záujem a až keď prišla jar, nasťahovali sa doň bratia Cranswellovci so sestrou. Tí sa čoskoro usadili a zaradili sa do spoločnosti v dedine. Boli medzi ľuďmi obľúbení a v novom dome sa im páčilo. Jedného letného večera sa slečna Cranswell zapozerala z okna, za ktorým bolo vidno neďaleký kostol s cintorínom. V šere si medzi hrobmi všimla čosi neobvyklé.

Zdalo sa jej, že medzi hrobmi vidí akési dva svetielkujúce body, ktoré sa pohybujú. Body sa potom presunuli do tieňa steny a vyzeralo to, že sa približujú. Slečna Cranswell bola zvedavá, no zároveň pocítila i nepokoj, a tak radšej pevne zavrela okno i dvere svojej spálne. Potom si ľahla do postele a pokúšala sa zaspať. Na hranici spánku, keď už začala driemať, ju však prebudil tlmený šuchot pod jej oknom. Prudko sa posadila a za oknom v tme zbadala dve svetielkujúce oči, ktoré patrili akejsi démonickej bytosti. Prízrak rukou šmátral po okne a postupne vyberal tabuľky skla, ktoré dopadali na podlahu. Slečna Cranswell chcela vykríknuť, no hrdlo mala zovreté strachom. Sivá, mŕtvole podobná ruka potom siahla cez jeden otvor dnu a okno sa pomaly rozletelo.

Démon potom vošiel cez okno s ľahkosťou mačky. Pred slečnou Cranswell, ktorá od zdesenia nemohla ani poriadne dýchať, stála vysoká, takmer priehľadná postava so svetlou kožou a svetielkujúcimi očami. Prízrak pristúpil k posteli a jedným rýchlym pohybom uchopil slečne Cranswell vlasy a naklonil jej hlavu dozadu. Jej bratia, ktorí spali v rozdielnych izbách, boli zrazu vyľakaní ostrým krikom ich sestry, ktorý akoby otriasal stenami domu. O chvíľu už boli obaja pred jej spálňou, no keďže boli dvere zamknuté, museli ich vyraziť. Naskytol sa im však hrozný pohľad. Vo vzduchu sa vznášal hnilobný závan a z krku ich sestry tiekla prúdom krv. Jeden z bratov sa vrhol k otvorenému oknu a v tme zbadal akýsi tieň, ktorý sa zakráda trávnikom pri kostole. Nasledujúce hodiny potom bojovali o život ich sestry, keď sa snažili zastaviť krvácanie.

Slečna Cranswell útok prežila a neskôr sa vybrala do Švajčiarska, aby sa zregenerovala a nabrala sily. Jej bratia však neznámemu prízraku prisahali pomstu. Keď sa ich sestra vrátila, dohodli sa teda, že bude slúžiť ako návnada. Jedného tmavého zimného večera si teda znova šla ľahnúť do svojej spálne. Keď vyšiel mesiac, na cintoríne sa odrazu objavili známe svetielkujúce body. Znova sa za oknom zjavil zlovestný prízrak a začal odstraňovať sklenené panely. Tentokrát však v tieňoch izby striehli dvaja bratia a keď postava vošla do izby, obaja na ňu vypálili zo svojich zbraní. Ozvalo sa slabé kvílenie a bytosť sa ponáhľala späť odkiaľ prišla. Bratia sa však uprostred noci za prízrakom nepustili a počkali si na svitanie.

Nasledujúceho dňa odviedli slečnu Cranswell do bezpečia a muži z dediny začali prehľadávať cintorín. Onedlho sa zistilo, že dvere na hrobke sú mierne pootvorné. Keď sa miestni dostali dnu, naskytol sa im desivý pohľad. V hrobke boli rozhádzané úlomky iných rakiev a dokonca i ľudských tiel. Jedna rakva stála v rohu a vyzeralo to, že je nedotknutá. Keď ju otvorili, vnútri našli postavu v plesnivých šatách, ktorú považovali za upíra. Jej oči boli bez života, no v nohe bola čerstvá rana po výstrele z pištole. Dedinčania potom rakvu aj s jej démonickým okupantom vytiahli na cintorín a spálili na popol.

Nikto nevie, odkiaľ prízrak prišiel a prečo celé stáročia odpočíval, keď v dome bývali Fisherovci. Nedávny výskum ukázal, že príbeh je možno oveľa starší, ako sa uvádza. Kostol s hrobkou bol údajne zbúraný oveľa skôr a v čase príbehu by vôbec nemal existovať. Vyzerá to teda tak, že v príbehu je skutočná akurát lokácia dedinky Croglin a teda celý príbeh sa radí k miestnemu folklóru a legendám.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára