Historické opisy neznámych lietajúcich objektov mali často spoločné črty. Objekty sa na oblohe objavovali náhle a takisto náhle aj zmizli vysoko na oblohe, pričom "oheň", ktorým podľa svedkov žiarili, by mohol predstavovať iba odlesk kovového povrchu UFO. Roku 1322 sa objavuje záznam: "Prvú nočnú hodinu, 4. novembra, bolo na oblohe nad Uxbridge v Anglicku vidieť ohnivý stĺp bledej farby a veľkosťou podobný menšej lodi. Vzlietol z juhu, preletel oblohou pomalými pohybmi a zamieril na sever. Predok stĺpu žiaril jasnými plameňmi a vydával oslnivé svetlo. Pri lete stále viac zrýchľoval."
V roku 1387 Anglicko zažilo vlnu UFO, kedy ľudia videli "ohnivé otáčajúce sa kolesá alebo oblé sudy, ktoré horeli jasným plameňom, niekedy sa však jednalo aj o podlhovasté ohnivé lúče."
14. apríla 1561 zas mnoho obyvateľov Nurembergu v Nemecku zbadalo stovky gúľ, cylindrov a iných podivne tvarovaných objektov, ktoré leteli skákavým pohybom a vyzeralo to, ako keby medzi sebou bojovali. Pozorovanie vraj trvalo asi hodinu a mnohým nahnalo strach. Jeden neznámy umelec dokonca z tejto udalosti spravil drevoryt, na ktorom niektoré objekty aj padajú na zem.
7. augusta 1566 Samuel Coccius z Bazileje zaznamenal udalosť, pri ktorej "pri východe slnka bolo na oblohe vidieť veľa čiernych gúľ, ktoré sa vzduchom preháňali obrovskou rýchlosťou a vyzeralo to, akoby bojovali." Coccius túto udalosť zvečnil i na slávnom drevoryte, ktorý nad mestom zobrazuje oválne objekty a udivených svedkov.
UFO vídali aj stredovekí astronómovia. Známy anglický astronóm Edward Halley, po ktorom bola pomenovaná aj Halleyho kométa, vraj tiež videl UFO. V máji 1677 s niekoľkými známymi pozoroval "ohromné svetlo na oblohe nad celým južným Anglickom, ktoré oblohu osvetľovalo na míle vysoko." Svetlo sa vraj pohybovalo veľkou rýchlosťou a bolo oslnivo jasné. Potom však zmizlo a zanechalo za sebou matnú svetelnú stopu. Nebolo však počuť žiaden zvuk či explóziu. Halley si po tomto zážitku nebol istý, či sa jednalo o meteor alebo niečo neznáme.
9. júla 1686 zas nemecký astronóm Gottfried Kirch pozoroval "ohnivú guľu", ktorá žiarila tak silno, že "človek by si pri tom svetle mohol čítať". Pomocou teleskopu odhadol, že guľa bola vo výške asi 30 míľ. Po 8 minútach svetlo náhle zmizlo. Kirch sa neskôr dozvedel, že toho istého večera podivné svetlo videli viacerí svedkovia vzdialení 8 míľ.
V 18. storočí anglický časopis "Gentleman's Magazine" zaznamenal viacero pozorovaní podivných objektov. V jednom z nich sa písalo: "V marci 1719 a potom znova v auguste 1738 sa na severovýchode Anglicka o 3 ráno objavil ohnivý kužeľ s tryskou na zadnom konci... Objekt vyzeral ako kužeľ z ohňa a končil sa špicom. Na hrubom konci mal žiarivú guľu. Zdalo sa, že guľa nakoniec vybuchla a zmizla v plameňoch."
2. januára 1749 sa nad Japonskom objavili guľovité objekty "podobné mesiacu", ktoré vyvolali rozsiahle nepokoje. Vláda bola nakoniec nútená použiť armádu, aby paniku zastavila. Počas tohto obdobia tiež viacero renesančných maliarov vytvorilo diela, na ktorých sa objavovali objekty podobné dnešným "lietajúcim tanierom". Obraz z 15. storočia od talianskeho umelca menom Ghirlandaio zobrazuje Pannu Máriu, za ktorou je na oblohe vidieť disku podobný objekt. V pozadí je dokonca i postava človeka, ktorá sa na objekt pozerá. Na freske z Juhoslávie s názvom "Ukrižovanie" zo 14. storočia zas vidieť na oblohe dva podivné objekty, v ktorých sa nachádzajú dve postavy. Podobných obrazov, rytín, fresiek či dokonca jaskynných malieb je na svete mnoho. Dnes historici a vedci stále nevedia tieto podivné objekty v starovekom umení uspokojivo vysvetliť. Mnoho dôkazov však naznačuje, že aj naši predkovia pred stovkami rokov takisto ako ľudia v modernej dobe vídali neznáme objekty, ktoré križovali oblohu nad ich hlavami. Zdá sa teda, že mimozemská inteligencia ľudstvo navštevovala už od počiatku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára