Prvým svedkom v tomto prípade bol spisovateľ a genealóg Bruce Hallenbeck, ktorý mal v tej dobe len 10 rokov. Celú udalosť však neskôr zdokumentoval v knihe "Monsters of the Northwoods" z roku 1992. V roku 1962 sa vtedy Bruce so svojou 7-ročnou sesternicou Chari prechádzal v lesoch Kinderhook blízko ich domu. V jednom momente obaja odrazu začuli vysoký piskľavý zvuk, ktorý sa ozval z lesa. Keď sa deti pozreli daným smerom, zbadali, ako ich spoza stromu sleduje akýsi biely objekt. Bruce však poznamenal, že tvor nemal žiadne rysy, ktoré by naznačovali tvár alebo len oči. Opatrnosť a strach však zvíťazili nad zvedavosťou, a tak sa deti radšej z miesta rýchlo stiahli a vrátili do domu.
Po tomto stretnutí sa chýry o neforemnej oblude objavovali až do roku 1964. Neskôr sa pri jednej príležitosti istý nemenovaný svedok nachádzal v týchto lesoch na túre, keď sa podľa jeho slov pred ním objavila "veľká biela hruda", ktorá sa k nemu pustila z blízkeho kopca. Netvor sa pritom pohyboval prízračným kolísavým pohybom, ktorý pripomínal skôr vznášanie sa ako chôdzu. Vydesený svedok neváhal a vzal nohy na ramená, pričom pri úteku v panike preskočil aj menší rybník. Zvedavosť tohto muža neskôr donútila, aby sa na miesto vrátil so svojím kamarátom. Muži sa teda ozbrojili lopatou a vidlami a boli pripravení čeliť neforemnej oblude.
Ani jeden z nich nemusel pátrať dlho, pretože spoločník spomínaného svedka odrazu zbledol a ukázal rukou pred seba. V korunách stromov sa pred ich zrakmi totiž nehlučne pohybovalo stvorenie, ktoré bolo cieľom ich výpravy. Obaja odvážlivci však v tom momente prišli o svoju odvahu, hodili svoje zbrane na zem a bežali opačným smerom. Ani tam sa však správy o bielej hrude nekončia. Ďalšie hlásenie pochádzalo taktiež z roku 1964, ale niekde sa uvádza aj rok 1978. Svedkami v tomto prípade boli dvaja výletníci - Barry Scott a Russell Lee, pričom obaja mali v tom čase 14 rokov.
Jedného večera, keď boli chlapci už v stane pripravení stráviť noc v lesoch, odrazu zvonka začuli, ako niečo šliape po konároch na blízkom svahu. Najväčšou záhadou v tomto bode celého prípadu je zistiť, ako môže lietajúci tvor šliapať a robiť hluk, čo však ostáva nevyjasnené. Chlapci teda opatrne vyzreli von zo stanu a zbadali takmer to isté, čo predošlí svedkovia. Rozdiel bol však v tom, že tvor tentokrát nevyzeral ako beztvarý chumáč, ale skôr ako stereotypické zobrazenie ducha zahaleného v bielej plachte. Obaja sa neskôr zhodli, že netvor skôr plachtil, ako kráčal po zemi. Každý z nich si však zapamätal trochu rozdielny obraz. Barry opisoval "bielu bytosť v tvare zvona", zatiaľ čo Russell tvora prirovnal skôr k zjaveniu Panny Márie (vďaka vejúcim "šatám" či plachte).
Nech už tvor tentokrát vyzeral akokoľvek, o chvíľu na to sa stratil v hustom poraste a zanechal oboch svedkov zmätených a pekne vydesených. V tomto prípade však znova chýbajú akékoľvek náčrty bytosti či fotografie, a tak môžeme len polemizovať o tom, čím vlastne tvor z Kinderhook mohol byť. Teórie kohokoľvek, kto sa o prípad zaujímal, zahŕňajú širokú škálu rôznych zjavení. Duch, mimozemšťan, mýtická lesná bytosť, sväté zjavenie - to všetko bolo ohľadom tejto bytosti rozoberané. Je však zaujímavé spomenúť, že oblasť sa neskôr stala známa aj pre výskyt UFO a ochlpenej humanoidnej bytosti.
V septembri 1980 sa za domom istej rodiny z Kinderhook objavila vysoká bytosť, ktorá vydávala desivé zvuky. Muž, ktorý v dome býval, teda vyšiel von a vystrelil z brokovnice, čím tvora odstrašil. Tvrdil, že chlpatý humanoid sa pohyboval po dvoch nohách ako človek a meral cez dva metre. Správy o týchto tvoroch sú totiž známe po celých Spojených štátoch a objavujú sa takmer v každom štáte, kde sú lesy a hory. Je teda možné, že aj oblasť Kinderhook predstavuje epicentrum pre neznáme javy a tvory, ktoré je niekedy ťažké zaradiť do konkrétnej kategórie paranormálnych javov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára