Budova vznikla v roku 1827 pod názvom Genesee County Poor Farm a zo začiatku slúžila ako hostinec. Krátko na to sa však jej účel zmenil na charitatívny azyl, kde boli postupne umiestnené siroty, vdovy s deťmi, mentálne chorí a dokonca aj kriminálnici. Nebezpečnejší jedinci boli pritom umiestnení do nových častí budovy, kde boli od ostatných držaní ďalej. Všetci títo ľudia boli pritom označovaní ako "chovanci" alebo "pacienti", a keď toho boli schopní, museli sa podieľať na chode farmy a celého pozemku. Zosnulí boli pochovávaní priamo v okolí budovy, avšak náhrobky s menami by tam dnes každý hľadal zbytočne. K roku 1964 sa ústav stal domovom dôchodcov, čo však trvalo len 10 rokov, po čom bola budova roku 1974 uzatvorená kvôli rôznym predpisom. Viacero krídel bolo potom zdemolovaných z obáv, že pozemok budú vo veľkom využívať vandali a tuláci.
V 90-tych rokoch bola budova zrenovovaná a otvorená ako obchodný dom so zameraním prevažne na starožitné predmety. Už vtedy sa tam však začali diať neobvyklé veci, ktoré si nikto nevedel vysvetliť, a Rolling Hills rýchlo získalo povesť strašidelného miesta. Podivné zvuky, výkriky a hlasy z neznáma, shadow people či dvere, ktoré sa zatvárali samé od seba boli len niekoľkými javmi, s ktorými svedkovia prichádzali stále častejšie do kontaktu. V súčasnosti je majiteľkou Sharon Coyle, ktorá už presne pozná konkrétne lokácie, kde je takáto aktivita najsilnejšia.
Vo východnom krídle sa nachádza miestnosť nazvaná Hattie's Room. V nej sa podarilo nahrať hlas staršej ženy, ktorá niekoho volá. Bývalá zamestnankyňa Rolling Hills, ktorá pracovala ako sestrička, vraj hlas spoznala. Ide o pani menom Hattie, ktorá takýmto spôsobom volala na ošetrujúcich, pretože bola slepá. Iným odstrašujúcim duchom, ktorý však patrí k "najobľúbenejším" medzi zamestnancami, je bývalý pacient Roy Crouse. Jeho prízrak predstavuje obrovskú dvojmetrovú postavu z kategórie shadow people. Roy počas života zrejme trpel gigantizmom, a tak bola jeho postava nadmerne veľká a čiastočne zdeformovaná. Roy zomrel v roku 1942 vo veku 52 rokov.
Jedna špecifická príhoda sa stala priamo Sharon. Asi dva mesiace po tom, čo Rolling Hills odkúpila, raz v budove zbadala veľkého potkana, čo ju tak vyľakalo, že vykríkla a utiekla. Hneď na druhý deň však našla potkana mŕtveho na schodoch. Z papule mu tiekla krv a vyzeralo to, že mu niekto zlomil krk. Na stene nad potkanom sa pritom údajne objavil veľký krvavý odtlačok ruky. Sharon verí, že Roy takto reagoval na jej rozrušenie a o problém sa sám postaral.
Žeby Roy?
Druhé poschodie východného krídla však pôsobí viac odstrašujúco. Nachádza sa tam chodba, ktorá dostala pomenovanie "chodba tieňov". Práve v tejto časti ľudia najčastejšie vídajú shadow people. Niekedy vyzerajú celkom ako ľudia, niekedy sú svetlejšej šedivej farby a inokedy úplne čierni a neforemní. Svedkovia ich vidia, ako križujú chodbu alebo len vystrčia nohu alebo ruku z dverí. Znepokojivé sú však prípady, kedy sa tieto prízraky plazia po zemi, zvlášť ak nejakí vyšetrovatelia sedia na zemi a zbadajú, ako sa k nim niečo blíži. Tieto spolu s podobnými javmi boli pritom už viackrát zachytené na videu.
V pivnici sa však nachádza aj malá miestnosť, ktorá vďaka železným držiakom na stene neveští nič dobré. Podľa historických záznamov totiž niekedy bolo jedno, či jedinec trpel Alzheimerom, epilepsiou či Tourretovým syndrómom. Často sa totiž stalo, že bol izolovaný na samotke práve v takejto miestnosti. V budove sa tiež nachádza márnica, kde dodnes sú chladiace boxy na mŕtvoly a aj pitevný stôl. Podľa správ je márnica aktívnym miestom, kde často počuť hlasy a predmety sa tam pohybujú samovoľne. Niektorí svedkovia tam boli dokonca napadnutí, kedy ich niečo nečakane postrčilo alebo zrazilo k zemi.
Iné početné javy, ktoré svedkovia opisovali, zahŕňajú: hračky, ktoré sa nevysvetliteľne premiestňujú na rôzne miesta, kroky nad hlavami návštevníkov z izieb, ktoré ani neexistujú, hlasy v kuchyni a v mraziacej miestnosti na mäso a podobne. Sharon má však svoju vlastnú hypotézu, prečo je v Rolling Hills toľko prízračnej energie. Okrem početných úmrtí a negatívnych zážitkov to môže byť tým, že ľudia bez strechy nad hlavou tu počas mnohých rokov nachádzali nový domov a priateľov. Je teda možné, že ich duše nemajú kam ísť, a tak sú viazané k tomuto náhradnému domovu, ktorý im počas života slúžil. Súčasná majiteľka a zamestnanci sa preto k týmto duchom snažia správať, ako keby boli stále ľuďmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára