Stavba bola dokončená v roku 1840 a spočiatku slúžila ako vojenská pevnosť, čo sa však neskôr zmenilo. Kedysi v 20-tych rokoch minulého storočia totiž sovietska tajná polícia miesto zmenila na väznicu s vysokým stupňom ostrahy, kde končili členovia odbojového hnutia. Za jej múrmi počas rokov skončilo mnoho vojnových zajatcov, ktorí tu boli vystavení neľudským podmienkam a ich osud bol v rukách strážcov. V niektorých celách bolo natlačených aj 30 väzňov, pričom miestnosť bola určená pre 7 až 8 ľudí. Mučenie, násilie a popravy neboli v Patarei neobvyklé. Keď bola nakoniec väznica po mnohých rokoch zatvorená, celý areál ostal opustený a chátral. To sa zmenilo ešte len v roku 2007, kedy sa z nej stalo múzeum a kultúrna pamiatka. Odvtedy nastali menšie renovácie, no prevažná väčšia areálu stále ostáva v pôvodnom stave a spomienky na temné obdobie tak ostávajú neporušené.
Celý areál je plný starých väzenských blokov. Väčšina ciel je prázdna alebo sa v nich nachádza hrdzavý a hnijúci nábytok, ako kostry postelí či umývadlá. Na stenách niektorých ciel dokonca stále visia listy, ktoré väzni písali, avšak ktoré zjavne už nikdy adresátom nedošli. Okrem toho je návštevníkom samozrejme umožnený vstup do veliteľstva strážcov a potom sú tu miesta, ktoré sú neslávne známe tým, že tam straší. Niekoľko miest však nie je sprístupnených verejnosti, a hostia sa musia vždy držať sprievodcu, ktorý ich prevedie areálom. Niektoré chodby a pasáže nemajú žiadne okná, a tak musia byť osvetlené lampami, inak by v nich bola úplná tma. Na stenách tiež vidieť rôzne nápisy, ktoré často pochádzajú od samotných zajatcov či od strážcov.
Historky vravia, že vo väznici po toľkých rokoch utrpenia straší. Jedným z najdesivejšch miest sú dve odlišné operačné sály. V jednej z nich sa dokonca stále nachádza operačný stôl spolu s osvetlením a iným vybavením, ktoré už samozrejme nefunguje a ostáva len strašidelnou spomienkou na to, čo sa tu asi dialo. Na niektorých posteliach sú stále popruhy a bielizeň, na ktorej vraj stále vidieť krvavé škvrny. Mnohí návštevníci v týchto miestnostiach cítia neprirodzené pocity, celkom ako keby tam s nimi bol niekto iný. Niektorí ľudia majú pocit, že ich niekto neustále sleduje. Na prízemí hlavnej budovy je zas na konci dlhej chodby malá miestnosť, pred ktorou je sviečka. Po vstupe do tejto miestnosti ľudia jasne cítia, že v nej nie sú sami, a tak tam nikto nevydrží dlho. Tvrdia vraj, že je v nej niečo zlovestné.
Vo viacerých miestnostiach sa tiež objavujú chladné miesta, kde teplota náhle poklesne pod bod mrazu. Návštevníkov z niektorých izieb doslova "vyháňa" čosi nadprirodzené, celkom ako keby prízrační obyvatelia ciel nechceli vo svojich izbách nikoho iného. Najhorším miestom však aj tak ostáva miestnosť, kde sa vykonávali popravy. Tá bola naposledy využitá v roku 1991. V jej podlahe sa dokonca nachádza diera, zrejme na odvádzanie krvi z popravených. Atmosféra v tejto miestnosti je doslova dusivá a mnohí tam pociťujú veľmi negatívnu energiu a nutkanie odísť. Sprievodcovia návštevníkom poskytnú ďalšie príbehy, ktoré dokazujú, že nadprirodzená aktivita k Patarei už neodmysliteľne patrí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára