História a strašenie
Cintorín vznikol približne v 60. rokoch 16. storočia kvôli preplneniu iného cintorína s názvom St Gile's. V priebehu rokov sa stal posledným miestom odpočinku pre viaceré známe i neslávne známe mená, ako napríklad otec Sira Williama Scotta, William McGonnegal, najhorší básnik Škótska či George Heriot, zakladateľ školy situovanej hneď vedľa cintorína. Medzi najznámejšie mená patrí tiež Greyfriar's Bobby, škótsky teriér, ktorý patril istému Johnovi Grayovi. Keď totiž Gray roku 1858 umrel na tuberkulózu, Bobby údajne pri jeho hrobe držal stráž po celých 14 rokov až do vlastnej smrti. Pes je vraj taktiež pochovaný na cintoríne v neoznačenom hrobe a dodnes existuje tradícia zvonenia presne o jednej poobede, teda v čase, kedy miestni obyvatelia Bobbyho chodili k hrobu kŕmiť. Legendy vravia, že cintorínom sa niekedy ozýva prízračný štekot, ktorý nepochybne patrí Bobbymu.
Najznámejší príbeh, kvôli ktorému je cintorín považovaný za strašidelný, sa však týka Sira Georgea Mackenzieho, miestneho advokáta, ktorý dostal prezývku "Bluidy", teda "krvavý". Mackenzie sa preslávil vďaka neľudským metódam, ktorými neľútostne prenasledoval a popravoval škótskych presbyteriánov (označovaných ako "Covenanters"). Roku 1679 po jednom boji uväznil 1200 presbyteriánov vo väznici hneď vedľa Greyfriars, kde mnohých popravil a iných nechal napospas pomalej smrti v nepriaznivých podmienkach. Mnoho obetí bolo potom pochovaných priamo na cintoríne. Roku 1691 však zomrel samotný Mackenzie a bol taktiež pochovaný na Greyfriars. Jeho telo bolo uložené do hrobky v tvare kupoly a dostalo priznačný názov "Čierne mauzóleum". Hrobka sa nachádza hneď pri múre vedľa väznice, v ktorej mnoho nevinných zomrelo práve jeho pričinením. Práve to podľa legiend spôsobuje paranormálnu aktivitu priamo v hrobke i na celom cintoríne, keďže nepokojné duše obetí spočívajú na tom istom mieste ako ich vrah.
Strašenie v rohu pri Mackenzieho hrobke sa často označuje ako "Mackenzie Poltergeist". Neznáme sily často návštevníkov fyzicky napádajú, spôsobujú im modriny či škrabance, a tak je dnes oblasť okolo Čierneho mauzólea oplotená a vstup je povolený len niektorým jedincom. K hrobke sa viažu rôzne desivé historky, pričom najznámejšia pochádza zrejme z roku 1998, kedy sa istý bezdomovec rozhodol, že sa vláme do Mackenzieho hrobky. Rozhodol sa, že sa v nej poobzerá, a tak vylomil kovovú bránku v podlahe a schodmi zišiel do dolnej komnaty. V nádeji, že nájde cenné predmety, potom začal rozbíjať staré truhly, keď sa pod ním odrazu prepadla podlaha a bezdomovec sa prepadol do tretej miestnosti, o ktorej doposiaľ nikto nevedel. Na jeho zdesenie však dopadol do diery plnej hnijúcich mŕtvol, ktorá sa zrejme používala ako ilegálna krypta pre obete moru. Vďaka ideálnym podmienkam však mŕtvoly i po stovkách rokoch ostali zachované a ani zďaleka nepripomínali vyziabnuté kostry. Nešťastník samozrejme okamžite z hrobky utiekol.
Od tohto incidentu sa v oblasti okolo hrobky odohrali stovky útokov z neznáma, pričom niektorí ľudia stratili vedomie, boli popálení či cítili návaly chladu. Mnohí si však fyzické útoky neuvedomia, až kým pôdu cintorína neopustia – zranenia sa totiž na koži objavia až po niekoľkých hodinách. Niektorí návštevníci dokonca tvrdili, že ich prízraky z cintorína nasledovali až domov. Spoločnosť, ktorá na cintoríne uskutočňuje prehliadky, si stále fotí a zaznamenáva všetky neobvyklé javy a zranenia, s ktorými turisti prichádzajú do kontaktu. V hrobke tiež často zlyháva technika a fotografie sa mnohým ľuďom nepodaria tak ako by chceli. Takisto sa v nej už uskutočnili dva exorcizmy, no oba boli zjavne neúčinné a útoky pokračovali a pokračujú dodnes. Exorcista Colin Grant sa vyjadril, že "zlé sily sú až príliš silné" a že sa bojí, že by mu mohli ublížiť. O pár týždňov muž zomrel na infarkt. Jednalo sa o náhodu, či o ozajstné pôsobenie temných síl, ktoré sú na cintoríne Greyfriars prítomné? Okrem týchto javov tiež svedkovia cítili prízračné pachy, zvlášť pach síry, ktorý ako keby vychádzal spod zeme. V bezpečí údajne nie sú ani obyvatelia v blízkosti cintorína. Z niekoľkých domov, ktoré stoja len pár metrov od múrov Greyfriars, boli hlásené podivné javy ako samovoľne sa pohybujúce predmety či nevysvetliteľné ohne. Nadprirodzené útoky a pocity sa však viažu tiež k väznici, kde mnoho svedkov opisovalo podobné javy. Zdá sa teda, že temné sily sa dostávajú aj za múry cintorína a ich aktivita ani dnes neklesá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára