Svojho času boli vtákojaštery najväčšími lietajúcimi tvormi. Po zemi sa pohybovali krátkymi zadnými nohami a prstami na krídlach. Lebka mala podlhovastý tvar a a končila sa akýmsi hrebiekom. Rozpätie ich krídel niekedy dosahovalo i 12 metrov a oblohe vládli viac ako 100 miliónov rokov. Stopy o ich pretrvávajúcej existencii však možno nájsť i oveľa neskôr. Nástenné maľby, dobové fotografie z juhu Spojených štátov či časté svedectvá z nedávnych dekád naznačujú, že vtákojaštery by i dnes mohli v malých skupinách existovať v niektorých častiach sveta.
Moderné pozorovania
I napriek tomu, že neexistujú žiadne fyzické dôkazy o pretrvávajúcej existencii týchto tvorov – nikdy sa nepodarilo žiadneho chytiť a nenašlo sa ani žiadne telo – výpovede svedkov stále pretrvávajú. Príbehy o lietajúcich jašteroch sa datujú už stovky rokov dozadu. Niektorí bádatelia sa dokonca domnievajú, že legendy a povesti o drakoch z mnohých kultúr v skutočnosti opisujú stretnutia so žijúcimi pterosaurami.
1961, štát New York: Istého podnikateľa, ktorý so svojím súkromným lietadlom letel nad Hudson River Valley, prekvapil veľký lietajúci tvor, ktorý podľa jeho slov "vyzeral skôr ako pterodaktyl z prehistorických dôb".
60. roky, Kalifornia: Pár, ktorý šiel autom cez oblasť Trinity National Forest, zbadal siluetu "obrovského vtáka". Rozpätie jeho krídel meralo vraj až 4,2 metra. Neskôr ho popísali ako vtákojaštera.
Pozorovania týchto tvorov boli až nezvyčajne časté v 70. rokoch práve nad americkým Texasom.
1976, Harlingen, Texas: 14-ročná Jackie Davis a 11-ročná Tracey Lawson hlásili pozorovanie "vtáka", ktorý sa pohyboval po zemi a na výšku meral až 1,5 metra. Mal tmavú farbu, holú hlavu a tvár "podobnú gorile" s dlhým zobákom. Následné pátranie odhalilo podivné stopy s tromi prstami.
1976, San Antonio, Texas: Tri učiteľky základnej školy zbadali niečo, čo opísali slovom "pterodaktyl", pričom tvor krúžil nízko nad ich autami počas jazdy. Rozpätie jeho krídel údajne dosahovalo asi 5 metrov. Jedna z nich tvrdila, že tvor plachtil na kožnatých krídlach podobných netopierím.
Toho istého roku tiež istého farmára z Raymondville v noci prebudilo zlovestné mávanie krídel nad jeho domom. Nasledujúceho dňa našiel svoje kozy v ohrade za domom roztrhané na kusy. O niekoľko dní neskôr došlo v tom istom meste k ešte horšiemu útoku. Armando Grimaldo sedel na verande domu, keď sa nad ním náhle objavil tvor s čiernou kožou a rozpätím krídel asi 3 metre. Tvor muža napadol a začal ho škriabať svojimi pazúrmi, pričom sa ho pokúšal uchopiť a odletieť s ním. Na pomoc mu pribehli príbuzní, no videli už len siluetu veľkého zvieraťa, ktoré odlieta do noci. Muž musel byť po útoku hospitalizovaný.
1982, Los Fresnos, Texas: Vodič sanitky menom James Thompson musel počas jazdy zastaviť, keď spozoroval veľkého lietajúceho tvora, ktorý krúžil nízko nad cestou. Novinám neskôr tvrdil, že tvor bol tmavej farby, no nemal žiadne perie. Rozpätie krídel dosahovalo asi 4,5 metra a tvor mal na zadnej strane hlavy podlhovastý hrebeň. Pri rozhovore dodal, že sa podobal na pravekého pterodaktyla.
Mali by sme tieto svedectvá a príbehy brať vážne? Keď vezmeme do úvahy popisy svedkov, ktoré sa až nápadne podobajú, len ťažko sa môžeme domnievať, že si ľudia zviera splietli s veľkým vtákom bežného druhu alebo s nejakým ľahkým lietadlom. Taktiež je ťažké objasniť, prečo by si niekto takéto príbehy vymýšľal. Keď však v Severnej Amerike žijú lietajúce vtákojaštery, prečo ich potom nie je vidieť častejšie? Fotografie, ktoré údajne zobrazujú tieto tvory v moderných časoch, sú väčšinou falzifikáty alebo majú pochybný pôvod. Je teda ťazké uveriť tomu, že by tieto tvory mohli ostať nažive dodnes. I napriek tomu však údajné pozorovania stále pokračujú. Zdá sa však, že pokiaľ niekto jedného takého tvora nezostrelí alebo neodchytí, príbehy o týchto živých fosíliách ostanú iba mýtom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára