22. januára 2014

Nevysvetliteľné ohne: spontánne ľudské samovznietenie

Už dlhé roky sa zo všetkých kútov sveta vynárajú rôzne prípady smrteľných požiarov, ktoré nezapadajú do žiadnej známej kategórie. Okolnosti, ktoré obklopujú tieto úmrtia, sú často také neobvyklé, že sa nedajú nikde zaradiť. Niektoré prípady sú dokonca zatajované úradmi, ktoré každý prípad "spontánneho ľudského samovznietenia" (Spontaneous Human Combustion – SHC) označujú za výmysel.

26. februára 1905 bola polícia v grófstve Hampshire povolaná k neobvyklému prípadu požiaru, ktorý si vyžiadal životy staršieho manželského páru, žijúceho v malej dedine Butlocks Heath blízko Southamptonu. Mŕtvoly manželov Kileyových našiel jeden požiarnik spálené na uhoľ po tom, čo si susedia všimli dym, ktorý z ich bungalovu vychádza. Záchranári však prišli príliš neskoro na to, aby ich zachránili. Boli však šokovaní tým, ako manželia umreli – i keď ich telá zhoreli na nepoznanie, koberce, závesy, nábytok a iné horľavé materiály v miestnosti ostali neporušené. Vyšetrovatelia taktiež nemohli nájsť žiadnu príčinu požiaru. Koroner musel napokon iba skonštatovať, že pár prišiel o život nešťastnou náhodou.

Okrem toho, že je samovoľné vzplanutie živých ľudí jedným z najhroznejších spôsobov smrti, popiera jeho existencia všetky fyzikálne zákony. Istý lekár sa výstižne vyjadril, že samovznietenie je proste "proti prírode". Tento jav sa natoľko vymyká logike, že väčšina vedcov mu odmieta venovať svoj čas na výskum. Dodnes sa nevie, akým spôsobom by ľudské tkanivo mohlo vytvoriť toľko tepla, aké je potrebné na spálenia kostí. V prípadoch SHC k tomu však často dochádza. Vyskytli sa dokonca i prípady, kedy ľudia zhoreli vnútri nepoškodených šiat.

Väčšina populácie dnes zostáva či chce zostať, čo sa týka smrtiacej prítomnosti tohto javu medzi nami, v blaženej nevedomosti. O niečo múdrejší sú len priatelia a príbuzní obetí, ktorí SHC podľahli, a niektorí šťastlivci, ktorí samovznietenie prežili. Dôvodom, prečo úrady tento jav zatajujú, je údajne snaha ochrániť verejnosť pred znalosťou tejto nepredvídateľnej podoby prirodzeného nebezpečenstva. Skutočné dôvody sú však omnoho zložitejšie.

Roku 1972 robili novinári rozhovor so súdnym znalcom doktorom Keithom Simpsonom. Ten vtedy vyšetroval prípad vzplanutia ženy menom Edith Thompson, ktorá umrela v domove dôchodcov. Pred očami mnohých svedkov sa žena z ničoho nič zmenila na jeden veľký plameň. Simpson ignoroval neobvyklú stránku úmrtia a dôkazy o SHC jednoducho poprel. Tvrdil, že behom 40 rokov svojej praxe sa nikdy nestretol s niečím, čo by sa nedalo logicky vysvetliť. Niektorí úradníci zas dospeli k rozhodnutiu vysvetľovať tieto prípady absurdným, ale zato prirodzeným vysvetlením. Keď v roku 1979 našli telo istej vdovy z Yorkshire spálené od kolien nahor, trval hovorca polície na tom, že na ňu muselo spadnúť niečo z otvoreného ohniska. Ohnisko bolo však prázdne. Za príčinu ohňa, ktorý podobným spôsobom znova v Yorkshire usmrtil roku 1981 inú ženu, bola označená cigareta, a to i napriek tomu, že žena nefajčila.


Snáď najpresvedčivejšie sú výpovede tých, ktorí tento smrtiaci jav prežili. V decembri 1916 našiel hoteliér z Doveru v New Jersey Thomas Morphey svoju upratovačku Lillian Green v kúdoli dymu na podlahe v obývačke. Bola ešte pri vedomí, no nedokázala vysvetliť, čo sa jej prihodilo a ako ju zrazu plamene zachvátili. Roku 1942 našli Auru Troyera, bankového úradníka z Illinois, v plameňoch vnútri trezoru, kde pracoval. Keď Troyer neskôr o svojom zážitku hovoril, vedel povedať iba to, že "sa to stalo náhle". Tieto dve obete utrpeli závažné popáleniny po celom tele. Viac šťastia mal istý Jack Angel, ktorý utrpel popáleniny v spánku roku 1974 vo svojom kempingovom aute. Angel si šiel ľahnúť 12. novembra a prebudil sa až o 4 dni. Pravú ruku mal spálenú na uhoľ a mal menšie popáleniny na hrudi, nohách a chrbte. V jeho aute však po ohni nebolo ani stopy a muž si na nič nepamätal.

Prečo je však tento jav taký zriedkavý? Vyberá si snáď nejaký ohnivý škriatok svoje obete špcificky? Príčina SHC je dnes stále neznáma. Niektorí veria, že je spojená s výkyvmi geomagnetického poľa, iní sa domnievajú, že ide o atmosférické javy, akým je napríklad guľový blesk. I tak sa však mnohí domnievajú, že silu, ktorá spontánne vzplanutie spôsobuje, riadi nejaká zlomyseľná inteligencia. Roku 1905 sa odohral ešte jeden prípad, ktorý túto tretiu teóriu podporuje. V decembri tohto roku sa začala séria bizarných a znepokojivých udalostí, ktoré vyvrcholili nevysvetleným hromadným zabitím viac ako 250 sliepok a husí na farme pri Binbrook v Lincolnshire. Stalo sa to toho istého týždňa, kedy mladá slúžka reverenda A. C. Custance, žijúceho v susednom okrese, uhorela v kuchyni.

Ani smrť dievčaťa ani útok na sliepky neboli nikdy uspokojivo vysvetlené. Všetky sliepky boli zabité rovnakým spôsobom – niekto im stiahol kožu od krku nadol, vytiahol z tela priedušnicu a zlomil ju. Niektorí teoretici uvažovali, že za smrť dievčaťa a slepačí masaker vskutku môže akási zlomyseľná démonická bytosť. Známy zberateľ podivných anomálií Charles Fort vo svojej knihe "Lo!" naznačil podozrenie, že na anglickom vidieku sa dočasne objavila bytosť s podpaľačskými chúťkami. Nedávny prípad sa odohral i v americkej Oklahome vo februári 2013. Miestne autority však samozrejme popreli, že by obeť podľahla spontánnemu samovznieteniu a odignorovali túto možnosť, i keď stopy boli viac než zjavné. Či už za spontánne ľudské vzplanutie môžu naozaj akési démonické bytosti, alebo ide len o prirodzené, no nám stále neznáme fenomény, jedno je isté – k spontánnym samovznieteniam stále dochádza i dnes. Tento desivý jav sa totiž zjavne môže prihodiť komukoľvek z nás – a práve preto by tieto prípady nemali byť ignorované.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára