Odtlačok mŕtveho požiarnika

Požiarny zbor v Chicagu bol istý čas charakteristický neobvyklým znakom. Na jednom okne bol viditeľný odlačok ruky, ktorý sa ani po mnohých pokusoch nedal nijak zmyť ani odstrániť. Príbeh, ktorý sa k nemu viazal, niektorí dnes považujú iba za legendu, no vravelo sa, že odtlačok tam permanentne zanechal istý požiarnik po tom, čo nešťastnou náhodou pri jednom nasadení zomrel.

18. apríl 1924 predstavoval pre chicagských požiarnikov rutinný pracovný deň. Jeden z nich, Francis Leavy, toho dňa čistil okná na stanici, no jeho kolegovia si všimli, že sa od rána správa akosi čudne. S nikým sa nerozprával, neusmial sa a ani sa so svojimi kolegami nepozdravil. Jediné, čomu sa venoval, bola práca a všetci mali z neho nepríjemný pocit. V jednom momente však Leavy k ostatným prehovoril temne vážnym hlasom, že sa cíti, že dnes zomrie. Môžeme si len predstaviť, či sa jeho kolegovia na tomto proroctve za jeho chrbtom smiali, alebo ich to rozhodilo rovnako ako Leavyho.

Odrazu zazvonil telefón a istý sprievodca autobusu stanici oznámil, že si všimol plamene na štvorposchodovej budove Curran's Hall, ktorá bola vzdialená niekoľko blokov. Požiarnici neváhali a chytro vyrazili do akcie. Keď dorazili na miesto, okamžite sa vrhli do plameňov a pustili sa do boja s ohňom. V horných poschodiach zachraňovali pomocou rebríkov uväznených ľudí, ktorí nestihli ujsť a dusili sa dymom. Celá akcia prebiehala úspešne do chvíle, kedy sa oheň začal presúvať do dolných poschodí ako tečúca láva. Onedlho bola celá budova pohltená požiarom, čo vyústilo do postupného zrútenia strechy aj stien. Táto katastrofa si nakoniec vyžiadala mnoho životov, a medzi nimi bol aj požiarnik Francis Leavy.

Z horiacej budovy sa podarilo zachrániť iba niekoľkých, ktorí mali ťažké zranenia. Nakoniec sa zistilo, že sa jednalo o podpaľačstvo z dôvodu poistného podvodu. Na druhý deň si požiarnici zo stanice všimli podivný jav. Na okne, ktoré ešte včera dôkladne umýval už zosnulý Leavy, sa objavil jasný odtlačok dlane. Nikto však nevedel, odkiaľ sa vzal. Ostatní na jeho odstránenie skúšali všetko možné, od klasických prostriedkov až po silné chemikálie, no odtlačok bol akoby vypálený do skla a nedal sa nijakým spôsobom odstrániť. Požiarnici nakoniec okno nechali tak a zhodli sa, že odtlačok nechajú ako spomienku na zosnulého kolegu, ktorou istotne aj bol. Táto stopa zo záhrobia na okne zostala do roku 1944, kedy bolo okno nakoniec rozbité novinami, ktoré v ten deň roznášal istý nepozorný chlapec.