V máji roku 1987 sa v bežnom predmestskom dome Alana a Debby Tallmanovcov udalosti zmenili z normálnych na paranormálne. Zvláštne javy začali po tom, čo Tallmanovci z druhej ruky zakúpili poschodovú posteľ pre svoje deti. Zdanlivo obyčajný kus nábytku však čoskoro odhalil svoje temné tajomstvo, keď deti odrazu ochoreli, v dome sa objavovali nevysvetliteľné ohne a izbami sa ozývali hlasy z neznáma.
Tallmanovci a ich dve deti, 7-ročný Kenny a ročná Mary Ann, sa do svojho nového domu v meste Horicon vo Wisconsine nasťahovali roku 1986. Keď sa im onedlho narodila ďalšia dcéra menom Sarah, rozhodli sa manželia vo februári 1987 zakúpiť novú poschodovú posteľ. Keďže však v dome nemali dostatok miesta, uložili ju zatiaľ do pivnice. V máji bola posteľ presunutá hore do domu a práve vtedy začala séria udalostí, ktoré celú domácnosť obrátili hore nohami.
Už od prvej noci, čo bola posteľ v novej izbe, sa veci začali zhoršovať. Kenny, ktorý mal izbu hneď vedľa, tvrdil, že stanice na jeho rádiu sa prelaďujú samé od seba. Neznáma sila vybrala okenicu v pivnici a umiestnila ju na zem. Stoličky v dome sa často hýbali samé od seba. O niekoľko týždňov zas Alan maľoval pivnicu a keď šiel na obed, položil štetec na ležato na stôl. Keď sa však vrátil, štetec odrazu stál vzpriamene priamo v plechovke s farbou. Deti boli často choré a zažívali desivé nočné mory. Samotná Debby mala strašné sny, ktoré sa opakovali každú noc a v ktorých videla svoju rodinu umierať. Kenny niekedy hovoril, že vidí akúsi "čarodejnicu". Vo dverách svojej izby vraj videl malú škaredú ženu s čiernymi vlasmi, obklopenú podivným svetlom. Podobné zjavenie vídala taktiež Mary Ann
Onedlho sa rodina rozhodla, že do domu zavolá kňaza. Ten po oboznámení sa so situáciou tvrdil, že sa jedná o prejavy démona. Domom sa medzitým ozývali hlasy a dvere trieskali bez zjavnej príčiny. Jednej noci bol Alan už taký vynervovaný, že bytosť vyzval slovami: "Ktokoľvek je v našom dome, necháte prosím naše deti na pokoji? Ak chcete bojovať, bojujte so mnou". Ako to však už býva, zlovestné bytosti čerpajú energiu práve z negatívnych emócií, akými sú strach či hnev, a nikdy nie je dobrý nápad vyzývať ich na čokoľvek. Pre Alana to znamenalo, že sa veci zmenia k horšiemu. Jednej noci, keď sa vracal z práce, zaparkoval auto a kráčal k domu. Vtom sa však ozval hlas, ktorý vravel "poď sem". Alan sa otočil a v garáži zbadal silné plamene, pričom cez okienko sa naňho pozerali oči bez tela. Okamžite schytil hasiaci prístroj, ktorý mal v aute, no keď pribehol do garáže, oheň zmizol akoby ani neexistoval.
Po tejto udalosti bytosť spravila ďalší krok. Keď Alan jednej noci spal v izbe svojej dcéry, zbadal odrazu akúsi hmlu, ktorá sa dvíha od zeme. Vyšiel z nej hlas, ktorý oznamoval "si mŕtvy" a Alan zbadal pár zelených očí, po čom však bytosť zmizla v plameňoch. Pri ďalšej príležitosti zas jeden rodinný známy, ktorý bol na návšteve a bol úplným skeptikom, prehlásil, že v dome videl ženu pripomínajúcu čarodejnicu. Rodina toho mala dosť. Došli k záveru, že príčinou paranormálnych javov je poschodová posteľ, a tak sa rozhodli zničiť ju. Po zneškodnení postele strašenie značne pokleslo, no rodina si aj tak našla nový domov. Nový majiteľ v bývalom dome Tallmanovcov však nehlásil žiadne neobvyklé veci.
Keďže obyčajný dom Tallmanovcov nemal žiadnu znepokojivú minulosť či záznamy o strašení, pôvodcom javov vskutku musela byť poschodová posteľ. Strašenie totiž začalo s jej kúpou a skončilo s jej zničením. Skeptici tvrdili, že rodina chce príbehom, ktorý si iba vymyslela, získať peniaze na splatenie hypotéky. Pravda však bola taká, že vrátením domu Tallmanovci prišli o 3000 dolárov a dokonca odmietli 5000 dolárov za vypovedanie svojho príbehu bulvárnemu časopisu National Enquirer. Príbeh o démonickej posteli sa objavil aj v dokumente "Unsolved Mysteries".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára