Podľa jednej aborigénskej legendy Bunyip obýva bažiny, rieky a stojaté vody, či dokonca studne, kde po nociach vyčkáva na akékoľvek neopatrné zvieratá – dokonca sa traduje, že zvláštnu záľubu má v ženách a deťoch. Niektoré príbehy spomínajú, že Bunyip disponuje nadprirodzenou silou a je pokrytý srsťou, no vonkajšie opisy tvora sa značne líšia v závislosti od rôznych rozprávaní. Niekde sa uvádza, že tvor má konský chvost, plutvy a kly podobné mrožovi, inde zas že je pokrytý perím či kožou podobnou krokodílom. Vydáva vraj tiež desivý rev, ktorý sa nesie pokojnou krajinou. Na druhej strane iné historky vravia, že Bunyip je vraj krotký živočích živiaci sa vodnými rastlinami a ľuďom sa vyhýba.
Prvé záznamy sa objavujú už v dobe, kedy do krajiny začali prichádzať prví výskumníci a osadníci z Európy. Domorodci im vtedy často rozprávali o neznámom zvierati, ktoré sa vyskytuje po celej Austrálii. Väčšina pozorovaní sa podľa všetkého udiala pri vodných plochách, no niektoré pochádzajú aj z rozľahlej krajiny. Niekedy v polovici 19. storočia sa na brehu rieky v New South Wales našla podivná lebka, ktorá mala dokazovať existenciu mýtickej obludy, avšak mnohí odborníci ju považovali za podvod alebo za chybnú identifikáciu. O niekoľko dní neskôr však lebka z múzea v Sydney záhadne zmizla, čo vrhlo na nález ešte väčšiu nedôveru. Pozorovania však v tej dobe naberali na intenzite.
Tvora bolo počas celého 19. storočia údajne vidieť hlavne v okolí jazier Lake George a Lake Bathurst. Svedkovia však vtedy namiesto krvilačného tvora známeho z legiend opisovali bylinožravca, ktorý sa pokojne pasie na rastlinstve. Prvé pozorovanie sa odohralo niekedy na začiatku 19. storočia, posledné asi v roku 1890, no aj napriek dlhej dobe, kedy sa Bunyip už neobjavil, tieto legendy stále lákajú amatérskych aj profesionálnych dobrodruhov. Niektorí sú totiž presvedčení, že legendárny tvor naďalej žije vo vodných tokoch a plochách Austrálie. Čím by však tento tvor v skutočnosti mohol byť?
Niektorí poukazovali na podobnosť s tvorom menom Diprotodon, ktorý v Austrálii vyhynul už pred niekoľko tisíc rokmi. Diprotodon vyzeral trocha ako nosorožec či hroch a žil vraj na súši i vo vode. Iní sa domnievajú, že vysvetlenie môže byť omnoho jednoduchšie a Bunyip bol iba nejakým druhom tuleňa, ktorý sa akosi zatúlal do austrálskej buše. Domorodci by teda videli úplne nový druh zvieraťa a vymysleli by si o ňom rôzne legendy. Háčik je v tom, že tulene žijú v oceánoch a nežerú rastliny ani ľudí. Ďalšie odhady sa točili okolo obrovskej vydry, neznámeho vačkovca či tvora s názvom Procoptodon, ktorý taktiež už vyhynul a predstavoval obrovskú kenguru. Väčšina dnešných obyvateľov tvora považuje iba za legendu, no Bunyip sa už i tak dávno zapísal do austrálskeho folklóru v podobe poštových známok či pocestných výstav.
Niektorí poukazovali na podobnosť s tvorom menom Diprotodon, ktorý v Austrálii vyhynul už pred niekoľko tisíc rokmi. Diprotodon vyzeral trocha ako nosorožec či hroch a žil vraj na súši i vo vode. Iní sa domnievajú, že vysvetlenie môže byť omnoho jednoduchšie a Bunyip bol iba nejakým druhom tuleňa, ktorý sa akosi zatúlal do austrálskej buše. Domorodci by teda videli úplne nový druh zvieraťa a vymysleli by si o ňom rôzne legendy. Háčik je v tom, že tulene žijú v oceánoch a nežerú rastliny ani ľudí. Ďalšie odhady sa točili okolo obrovskej vydry, neznámeho vačkovca či tvora s názvom Procoptodon, ktorý taktiež už vyhynul a predstavoval obrovskú kenguru. Väčšina dnešných obyvateľov tvora považuje iba za legendu, no Bunyip sa už i tak dávno zapísal do austrálskeho folklóru v podobe poštových známok či pocestných výstav.
Diprotodon
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára