Dom postavil Henry Swinhoe roku 1860, pričom jeho prvá manželka zomrela iba o 6 rokov na to. Jeho druhá žena, Imogen Hutchins Swinhoe, ho krátko pred jeho smrťou roku 1876 opustila, pretože sa priznal, že šperky jeho prvej manželky ukryl pod podlahou v obývačke namiesto toho, aby ich venoval jej. Imogen zomrela iba dva roky po smrti svojho manžela a do domu sa po jeho opustení nevrátila – aspoň nie živá, ako sa domnievali svedkovia a historici. Po smrti prvého majiteľa sa dom dostal do rúk istému pánovi Littlewoodovi, avšak ten zomrel len mesiac po nasťahovaní. Sídlo potom chátralo dva a pol roka, až kým ho neodkúpil armádny kapitán Frederick W. Despard, ktorý sa doň roku 1882 nasťahoval so svojou manželkou a siedmimi deťmi.
Prvou svedkyňou paranormálnych javov sa stala 19-ročná Rosina Despard. Dva mesiace po nasťahovaní Rosina začula spoza dverí svojej izby zvuky. Keď dvere otvorila, nebolo tam nikoho, no keď sa porozhliadla, pri schodoch zbadala vysokú ženu v čiernom. O chvíľu žena začala schádzať dolu schodmi na prízemie a Rosina ju chcela so sviečkou v ruke nasledovať, ale sviečka odrazu dohorela a tak sa dievča vrátilo do izby. Žena v čiernom si taktiež vraj na tvári držala vreckovku, a tak sa ju nedalo presne identifikovať. Rosina ducha následne vídala po dobu dvoch rokov, pričom scéna sa opakovala vo forme reziduálneho strašenia – žena zišla dolu schodmi, zastavila sa na chvíľu v obývacej izbe a pokračovala do záhrady, kde zmizla.
Prízrak ženy však videli aj ďalší svedkovia. Vydatá sestra Rosiny menom Freda jedného večera na chodbe zbadala ženu, o ktorej si myslela, že ide o mníšku. Slúžka zas hlásila, že videla ženu, ktorú považovala za zlodejku. Syn Despardovcov Wilfred spolu so svojím kamarátom jedného dňa stál na terase domu, keď si odrazu všimol nariekajúcu ženu za oknom v salóne. Keď chlapci vošli dnu, v izbe nenašli nikoho. Duch pritom stále vyzeral ako živá osoba a zdalo sa, že si je vedomý svojho okolia, keďže sa vyhýbal nábytku a neprechádzal stenami a podobne. Rosina sa v tom čase v lete roku 1884 snažila s prízrakom nadviazať kontakt, no žena v čiernom nikdy nereagovala.
Časom ducha v dome videl snáď každý člen domácnosti, vrátane rodinných psov, ktoré často zavýjali a triasli sa od strachu, dokonca aj vtedy, keď nebolo žiadneho ducha vidieť. K zjaveniam ženy sa onedlho pridali aj klasické zvuky nočného klopania a búchania, ktoré strašenie často sprevádzajú. Rosina raz ducha pozorovala v okne salónu rekordne dlho – takmer pol hodiny. Inokedy zažila jej sestra Edith šok, keď raz v noci šla hore schodiskom a znenazdajky ju minula vysoká postava ženy v čiernom.
Roku 1885 prišiel dom obhliadnuť Frederick W.H. Myers, ktorý sa pustil do dokumentovania zážitkov rodiny. Navrhol Rosine, aby sa ducha pokúsila odfotografovať, no jej pokusy bohužiaľ nepriniesli žiaden kvalitnejší obrázok. Medzi rokmi 1887 a 1889 bol duch pozorovaný len príležitostne a bolo zjavné, že strašenie sa zrejme skončí. Na rozdiel od zjavení, kedy žena pôsobila celkom "hmotne", sa duch zrazu zjavoval nezreteľne. Rosina do svojej správy zaznamenala, že po roku 1889 sa žena v čiernom už neobjavila a jedinou pamiatkou po paranormálnych javoch boli občasné kroky, ktoré bolo niekedy v dome počuť. Despardovci sa nakoniec roku 1893 odsťahovali.
Dom neskôr slúžil ako chlapčenská škola. V tom čase vraj pri niekoľkých príležitostiach ducha bolo znovu vidieť v záhrade, ako sa prechádza chodníčkom. Škola sa však čoskoro zatvorila a dom bol zrenovovaný až roku 1973. Majitelia v dome nikdy nebývali viac ako zopár rokov, no dôvodom k odchodu vraj nikdy neboli správy o duchovi. V Cheltenhame neskôr strašilo na viacerých miestach (vrátane domu naproti) a javy sa často podobali na prípad ženy v čiernom – išlo snáď o toho istého ducha? Kým však bola záhadná žena? Rosina sa vo svojej správe vyjadruje, že by mohlo ísť o ducha Imogen Swinhoe, druhej manželky pôvodného majiteľa. Jeden jej známy totiž Rosine ukazoval fotky Imogen, ktoré nápadne pripomínali ducha v Donore House. Keďže si však prízrak stále zakrýval tvár, nedá sa to s istotou povedať.
Imogen Swinhoe
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára