Bodie vzniklo okolo roku 1859 ako kemp pre zlatokopov, ktorých viedol W. S. Bodey. Už samotný zakladateľ mesta však krátko na to zomrel počas prvej zimy, kedy umrzol počas výpravy do najbližšieho mesta, kde sa vybral pre zásoby. V 70-tych rokoch potom ťažba zlata nabrala oveľa väčšie rozmery a z kempu už vyrástlo menšie mestečko s viac ako 5000 obyvateľmi. Zlato bolo hlavným zdrojom obživy a lákalo stále viac ľudí, ktorí mali veľké nádeje. V meste sa nachádzali rôzne budovy, vrátane stanice, hasičskej zbrojnice, banky či väzenia. V čase najväčšieho boomu sa na hlavnej ulici nachádzalo 65 barov, alebo v origináli "saloons". Barové bitky, prestrelky a vraždy boli bežnou vecou, skoro ako typický obraz divokého západu.
Zlatá horúčka a úspech však netrvali dlho. Ku koncu 19. storočia sa už z mesta mnohí vysťahovali, pretože si uvedomili, že tu ich budúcnosť nečaká. V roku 1892 mnohé budovy zničil požiar, avšak Bodie sa po ňom spamätalo, čiastočne aj s novými továrňami, ktoré sa objavili neďaleko. Počas prvej polovice 20. storočia však počet obyvateľov stále klesal a mesto postupne chátralo. Rok 1932 znamenal katastrofu, kedy asi dvojročný chlapec "Bodie Bill" spôsobil požiar, ktorý zničil asi 90 % mesta. Niekedy v 40-tych rokoch sa nakoniec odsťahovalo aj posledných pár obyvateľov a z Bodie sa stalo mesto duchov. Dnes predstavuje časť národného parku a turistickú atrakciu, kde sa doslova zastavil čas. Podľa viacerých príbehov však skrýva aj akési nadprirodzené tajomstvo.
Pri prehliadke niektorých budov je jasné, že ľudia sa odtiaľ neodsťahovali, ale priamo utiekli. Nábytok a osobné predmety sa dodnes nachádzajú tam, kde ich obyvatelia nechali. Podľa legiend dodnes prázdne ulice a domy obývajú nepokojné duše. A ich odkaz je vraj jasný – neberte nám náš majetok. Nejeden návštevník už totiž potvrdil, že Bodie je prekliate miesto. Turisti, ktorí si z mesta a dokonca aj okolitej prírody so sebou odniesli nejaký suvenír, či už išlo o vec z opusteného domu alebo len kamienok, to neskôr oľutovali. Môže sa zdať, že ide len o historky, ktoré majú udržiavať legendu Bodie nažive. Až na to, že o kliatbe existujú dôkazy.
V malom múzeu v Bodie sa nachádzajú desiatky listov a artefaktov, ktoré návštevníci poslali späť. Catherine Jones, ktorá v Bodie so svojím tímom pracuje, tvrdí: "Správca, ktorý chodí na pravidelne na poštu, v schránke stále nájde nové listy a predmety spolu s vysvetleniami turistov, ktorí si so sebou vzali nejaký suvenír." Jeden list z roku 2002 nesie jasnú správu: "Varovanie pre všetkých, ktorí si myslia, že ide len o folklór -- môj život nebol ešte nikdy nepokojnejší. Prosím dajte na moju radu a neberte si odtiaľ ani zrnko piesku."
Istý muž z Nemecka hovoril o svojom strýkovi, ktorý mesto raz navštívil a odniesol si so sebou malú fľašu. Keď sa však vrátil domov, o dva dni na to mal nehodu na diaľnici. Ďalšieho dňa zobral jeho syn fľašu do školy, aby ju ukázal spolužiakom, avšak na ceste domov mal aj on nehodu, tentokrát na bicykli. Iný návštevník, ktorý si vzal starý klinec, v liste z roku 1992 píše: "Život pre mňa odvtedy ide dolu kopcom. Je možné, že všetky nepríjemné udalosti posledných deviatich mesiacov sú len náhodami, no v prípade, že kliatba Bodie existuje, pre istotu klinec vraciam."
Jeden známy príbeh o sile kliatby hovorí o dvoch mladých dievčatách, ktoré si z Bodie odniesli kamienky, z ktorých si potom spravili náhrdelníky. Obe potom začali zažívať rôzne nešťastné príhody, ktoré však najprv nepripisovali kliatbe. Časom sa však veci začali zhoršovať. Na miestach, kde kamienky nosili, im koža sčervenala a bola zjavne podráždená. Pri jednej príležitosti si jedna z nich vyvrtla členok, práve keď na sebe mala svoj náhrdelník. Nešťastie ich neustále prenasledovalo, a keď ich mesto zasiahlo zemetrasenie, rozhodli sa obe, že náhrdelníky s kameňmi vrátia späť do Bodie. Len pre istotu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára