Netvor menom Loup Garou

V kryptozoologických kruhoch sa hovorí o rôznych obludách, no niektoré sú hrozivejšie než ostatné a presahujú dokonca hranice folklóru a mytológie. Jedným z nich je aj netvor z USA, ktorý dostal pomenovanie Loup Garou, čo po francúzsky znamená "vlkodlak".

V štátoch Kentucky a Tennessee sa nachádza rekreačná oblasť s názvom Land Between the Lakes, ležiaca medzi jazerami Lake Barkley a Kentucky Lake. Toto rozľahlé mieste bolo odjakživa spájané s neobvyklými historkami a legendami. Indiánske kliatby, potulné prízraky či lietajúce svetlá sú častými javmi, no ešte bizarnejšie sú pozorovania dvojnohého krvilačného tvora, ktorý dostal prezývku "netvor z Land Between the Lakes", alebo skrátene Loup Garou. Podľa opisov svedkov ide o "vzpriameného vlka", merajúceho asi 2 metre, s veľkými pazúrmi a tesákmi, pričom jeho oči svietia na červeno a jeho zápach pripomína zdochlinu. Jednými z prvých európskych usadlíkov boli práve francúzski lovci, ktorí mu prví pridelili francúzsku prezývku (i keď miestni ho často kvôli ťažšej výslovnosti nazývajú "Rougarou").

Už títo usadlíci si hovorili historky o mohutnom polo-človeku a polo-vlkovi, ktorý vyje po nociach a necháva za sebou mŕtvu zver. A neboli to vraj len zvieratá, ktoré mu mali padnúť za obeť, keďže už vtedy došlo k viacerým nevyriešeným zmiznutiam samotných lovcov. Odkiaľ sa však táto beštia vzala? Podľa miestneho kmeňa Shawnee je netvor duchom mocného šamana, ktorý sa dokázal transformovať do tejto podoby. Pozorovania však pokračovali aj do moderných čias.

Aj v 20. storočí boli stretnutia s týmto tvorom v oblasti z času na čas hlásené. Miestni bežne nachádzali svoj dobytok a domáce zvieratá zabité krutým spôsobom. Viacerí ľudia vídali za oknami svojich domov veľkú tmavú postavu, o ktorej sa domnievali, že ide o netvora. Jeden muž ho zazrel, keď šiel večer zatvoriť zvieratá na dvore. Netvor vtedy vraj vyskočil zo stajne a s roztvorenými rukami pristál priamo pred ním, ako keby sa ho už chystal chytiť. Potom však len zavyl a utiekol do tmavého lesa. Tento svedok tvrdil, že si pri stretnutí od strachu doslova "zmočil nohavice".

Ďalší svedok zas často počul vytie, ktoré sa však nepodobalo vytiu bežného vlka alebo kojota. Išlo o hlbší a silnejší zvuk, "aký nevydáva žiadne bežné zviera". Hlásenia o zabitých a roztrhaných strážnych psoch tiež neboli výnimkou, čím sa netvor zjavne zbavoval nechceného rozruchu. V niektorých prípadoch sa v pôde našli zvláštne stopy a na miestach výskytu ostával typický silný zápach.

V roku 1973 sa odohralo jedno znepokojivé strenutie. Skupina študentov vtedy kempovala v lesoch a jeden z nich si šiel do lesa odskočiť. Keď sa však vrátil, bol úplne bledý a triasol sa od strachu. Ostatným tvrdil, že medzi stromami počul ťažké dýchanie a cítil, že ho niečo uprene sleduje. O chvíľu na to bolo z okolitých kríkoch počuť šušťanie a odfukovanie, ako keby tvor krúžil okolo vydesených výletníkov. V nasledujúcom momente sa z lesa ozvalo ohlušujúce zavytie, pri ktorom tuhla krv v žilách, a niektorí si všimli pár červených očí, ktoré svietili v tme. To už bolo na skupinku veľa, a tak sa všetci rozbehli do ich zaparkovanej dodávky. Netvor ich však nasledoval a zachytil sa za zadnú časť vozidla, pričom podľa výpovedí doslova zastavil dodávku na mieste. Študentom sa však nakoniec podarilo z miesta ujsť, a keď v bezpečí skontrolovali dodávku, našli na nej hlboké ryhy a vytrhnuté kovové časti.

 Iný prípad z roku 1978 sa stal istému offroad motorkárovi menom Joe. Jeho sesternica Jan bola v tom čase vonku a videla Joea, ako sa ide do lesov previezť. Po chvíli sa však Joe urýchlene vrátil, zoskočil zo svojej motorky a vystrašene pozeral smerom k lesu. Jan si všimla, že je značne rozrušený. Ich psy medzitým začali vrčať, no po chvíli už kňučali od strachu. Joe im povedal len jedno: "Chytilo ma to za nohu!" Jeho nohavice boli roztrhané a na koži mal mierne, no zreteľné škrabance. Bolo zjavné, že sa jedná o pazúry nejakého zvieraťa, nielen o škrabance od stromov. Joe potom v šoku tvrdil, že tvor kráčal po dvoch nohách a prenasledoval ho od starej píly. Bol chlpatý a mal dlhú papuľu.

Svedkovia potom vypovedali, že z lesa sa ozvalo dlhé zavytie, na čo onedlho z porastu vyšla obluda, ktorú nikto z nich doposiaľ nevidel. Svetlá na príjazdovej ceste sa vtedy rozsvietili a svedkovia videli niečo, čo veľmi pripomínalo mohutného vlka. Všetci v tom momente v panike vbehli do domu a ozbrojili sa kuchynskými nožmi. Zo skrýše potom počúvali ako netvor búši na dvere domu, pričom rozbil aj jedno okno. Zachránila ich až ich teta, ktorý prišla autom a tvora nakoniec odstrašila.

Ešte hrozivejšie boli správy o náleze kedysi v 80-tych rokoch, kedy bola polícia privolaná do lesa. Našli sa tam telá troch ľudí, dvojice a ich dieťaťa, ktoré boli zohavené na nepoznanie a napol zožraté akýmsi divým zvieraťom. Štvrté, taktiež detské telo, bolo nájdené neďaleko na strome, ako keby si ho tam predátor odniesol zožrať. Ak sú tieto správy (ktoré vraj boli utajené vládou) pravdivé a ak sa nejednalo o útok medveďa či iného zvieraťa, čo znie nepravdepodobne, potom sa jedná o nadmieru nebezpečného tvora, ktorý mohol mať na svedomí už viacero ľudských obetí.

Či už sú vyššie spomínané prípady skutočné alebo nie, faktom je, že svedkovia sa dodnes rátajú na stovky. Turisti, rybári a lovci, ktorí nachádzajú mŕtvu zver, patria medzi najčastejších pozorovateľov netvora. Niektorí skúsení lovci sa dokonca týmto miestam vyhýbajú a o Loup Garou boli natočené už aj dokumenty s výpoveďami svedkov, ktorí stále opisujú tvora podobného vlkovi či priamo vlkodlakovi. Podobných vlčích a psích netvorov je pritom len v USA údajne viac, a tak by sa teoreticky mohlo jednať o podobný druh. Ak by sme teda vylúčili mýty o vlkodlakoch, ktoré sú dnes už predsa trocha staromódne, vysvetlení nám ostáva veľmi málo.