Jedného februárového popoludnia roku 1972 sa 11-ročný Colin Robson hral na záhrade za rodinným domom v mestečku Hexham na severe Anglicka. Popri detskej záhradníckej práci odrazu chlapec našiel v zemi niečo, čo pripomínalo oblý kameň veľký zhruba ako tenisová loptička. Tam sa však ešte len začal nadmieru podivný prípad potenciálne prekliatych starovekých artefaktov, ktoré dostali pomenovanie "hlavy z Hexhamu".
Colin si po prvotnom očistení predmetu všimol, že kameň má v skutočnosti rysy podobné ľudskej tvári. Zavolal teda svojho brata Leslieho, ktorý po zhliadnutí nálezu neváhal a začal na mieste kopať. Netrvalo dlho a chlapci objavili druhý artefakt, ktorý bol tiež tvarovaný do podoby hlavy. Pri bližšom prieskume sa zdalo, že jedna hlava pripomína "chlapca", zatiaľ čo druhá mala dlhšie vlasy, a tak bola označená za "dievča", aj keď v skutočnosti bola tak ohyzdná, že ju niektorí skôr označovali ako strigu. Obe kamenné hlavy však na pohľad pôsobili desivo a netrvalo dlho, kým sa okolo nich nezačali diať ešte desivejšie veci. Rodina v dome vraj začala zažívať rôzne prejavy strašenia pripomínajúce poltergeista. A nevzťahovalo sa to len na ich domácnosť.
Istá pani Dodds, ktorá žila v dome vedľa Robsonovcov, sa jednej noci krátko po náleze hláv zobudila na hrôzostrašný výjav. Priamo v jej spálni údajne zrazu stála obluda, ktorá pripomínala "vlkodlaka" alebo kríženca človeka a ovce. Keď si tento nevysvetliteľný tvor všimol, že sa naňho žena pozerá, vybehol z izby a opustil dom predným vchodom. Artefakty sa dostali aj do pozornosti viacerých vedcov a výskumníkov, no zrejme každý, kto sa o nich zaujímal, mal skúsenosti s podobnými strašidelnými javmi. Doktor Don Robbins, lekárnik, ktorý sa o podivnej návšteve pani Dodds dopočul, našiel spojitosť medzi neznámym tvorom v jej spálni a obludou z nórskej mytológie menom "Wulver", ktorá v podstate predstavuje vlkodlaka.
Po tom, čo boli hlavy poslané na analýzu do vedeckého ústavu, sa k nim dostala doktorka Anne Ross. Tá tvrdila, že sú pravdepodobne rímsko-keltského pôvodu a taktiež súčasťou paganského náboženstva a "kultu hláv". Kelti mali totiž v minulosti odpodivú záľubu v ľudských hlavách, kedy si ich často vystavovali aj na domoch a stodolách po tom, čo popravili svojich protivníkov. Tieto praktiky boli v dávnych časoch na britskej pôde bežné, a tak doktorka Ross predpokladala, že kamenné hlavy znázorňujú tieto tradície. Aj ona sa však pri ich skúmaní stretla s veľmi neobvyklými vecami.
Ross tvrdila, že z hláv stále vyžaroval zvláštny chlad a že jej boli hneď pri prvom kontakte automaticky odpudivé. Objavili sa aj správy, že vo svojom dome tiež zažívala stretnutia s desivým hybridným tvorom, kedy ho videla vo svojej spálni. Ten potom zišiel dolu schodmi, preskočil zábradlie a vyšiel zadným vchodom. V tomto bode príbehu však nie je jasné, či šlo o ďalšie pozorovanie tvora, alebo sa detaily pomiešali so stretnutím pani Dodds. Spomína sa však, že obludu v dome videla aj dcéra a manžel doktorky Ross pri rôznych ďalších príležitostiach. Rossovci sa teda hláv chceli čím skôr zbaviť.
Doktorka teda artefakty nakoniec posunula ďalším odborníkom, z čoho však minimálne jeden z nich na mieste odmietol hlavy prevziať a tvrdil, že mu už pri predošlej manipulácii s nimi spôsobili nešťastie. Nakoniec sa však hlavy z Hexhamu kdesi stratili a dodnes sa nevie, kto by ich mohol mať, alebo či sa ich niekto nakoniec nadobro zbavil. Príbeh má mnoho zvratov a spomína sa tiež, že predošlý majiteľ domu Robsonovcov vyhlásil, že hlavy vyrobil svojim dcéram ako hračku, a že vôbec nie sú staré. Prečo by však niekto svojim deťom vyrábal niečo tak odpudivé, je otázne. Tak či onak, prípad kamenných hláv nebol nikdy uspokojivo vyriešený a mnohí stále veria, že išlo o posvätné prekliate predmety, ktoré mali ostať navždy pochované.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára