Na severovýchode Thajska sa každoročne v istom úseku rieky Mekong konajú početné zhromaždenia ľudí, ktorí tam idú za jedným cieľom – vidieť tajomný jav, ktorý je známy ako Naga. V máji a októbri totiž z rieky po zotmení počas niektorých nocí stúpajú zvláštne ohnivé gule, ktoré vylietavajú na oblohu a rovnako záhadne potom zmiznú. Nikto však stále presne nevie, čo tento fenomén vlastne spôsobuje.
Opis týchto svetelných objektov sa niekedy líši. Svedkovia opisujú guľky veľké ako bubliny, ale aj objekty veľké ako basketbalové lopty. Niektoré z nich dokonca vydávajú iskry a väčšinou majú červenkastú ale aj modrastú, žltú či bielu farbu. Gule väčšinou vyletia priamo z rieky niekoľko stoviek metrov do vzduchu, kde náhle zmiznú bez stopy, nevydávajúc pritom žiaden zvuk. Často sa objavujú v stovkách až tisícoch a za akéhokoľvek počasia, pričom najviac je ich vidieť pri dedine Phon Phisai.
Podľa miestnej tradície a legiend sú gule Naga výtvorom ohromného riečneho hada zvaného Naga, ktorý pochádza z budhistickej viery, koknrétne Naga menom Phaya Nak – kráľ Naga. Tieto mýtické tvory predstavujú polobohov v hadej podobe a Buddhových sluhov. Miestni veria, že žijú práve v rieke Mekong a spôsobujú okrem spomínaných svetelných javov taktiež neobvyklé vlny a iné javy na rieke. Nejde však len o lokálnu poveru, keďže veľké množstvo ľudí vo vidieckych oblastiach Thajska skutočne verí v ich existenciu, a existujú aj nespočetné svedectvá o pozorovaní týchto hadov. V chráme v Phon Phisai sa vraj dokonca nachádzajú aj kosti a vajce tohto bájneho tvora.
Svetelný jav je pritom spojený s koncom budhistického pôstu a objavuje sa najviac v noci sviatku Wan Ok Phansa na konci októbra. Gule už boli pozorované v zhruba 250 kilometrov dlhom úseku popri rieke, no objavili sa aj pozorovania z oblastí iných okolitých riek, jazier a rybníkov. Podľa historických záznamov sa správy o jave objavovali už po stáročia, kedy ich miestni považovali za „svetlá duchov“, avšak po nejakej dobe ich už miestny výbor oficiálne premenoval na „svetlá Phaya Nak“. Toľko teda k folklórnemu vysvetleniu tohto fenoménu.
Mnohí laici aj odborníci sa už počas rokov snažili ohnivé gule zaradiť k nejakému známemu javu. Najskeptickejšie vysvetlenia hovoria jednoducho o svetliciach či ohňostrojoch, ktoré ľudia sami odpaľujú z druhého brehu, pričom zvuky explózií sú prehlušené jasaním vzrušených davov. Pri týchto štvrodňových festivaloch sa totiž na brehoch rieky zhromažďujú státisíce miestnych aj vzdialenejších návštevníkov, čo logicky dáva zmysel. Zdá sa teda, že ohnivé gule by jednoducho mohli byť iba svetelnou show pre prilákanie a pobavenie ľudí za cieľom udržiavania miestnej ekonomiky. Zatiaľ čo niektoré z javov by naozaj mohli byť len výsledkom ľudskej činnosti, nedá sa to aplikovať na všetky pozorovania.
Najmä v minulosti ľudia
pozorovali, ako gule vylietavali priamo z vody a objavovali sa na
úplne náhodných miestach. Jav sa taktiež niekedy objavuje aj inokedy počas
roka, kedy mu nie je venovaná taká pozornosť ako počas sviatkov. Doteraz sa
taktiež nepodarilo chytiť nikoho, kto by sa zámerne snažil ohnivé gule umelo reprodukovať.
Odbornejšie vysvetlenia hovoria o nahromadenej elektrine na hladine rieky,
z ktorej sa formujú gule plazmy, ktoré sa následne vznietia a vyletia
na oblohu. Spomínaný bol taktiež močiarny plyn, ktorý je obľúbeným vysvetlením
pri mnohých pozorovaniach UFO alebo prízračných svetiel a duchov. To však
nevysvetľuje, prečo sa jav hromadne objavuje hlavne v konkrétnych obdobiach.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára