Príbehy o čiernookých deťoch (Black Eyed Kids - BEK) začali roku 1998. Novinár Brian Bethel sa vtedy pred desiatou večer stretol s dvomi smelými chlapcami vo veku približne 12 až 15 rokov, ktorí ho dôrazne žiadali o odvoz. Rozprávali však akosi formálnejšie, čo bolo na mladých teenagerov neobvyklé. Bethel im už išiel otvoriť dvere, keď si zrazu všimol, že ich oči sú úplne čierne, bez dúhovky či očného bielka.Okolo detí akoby sa vo vzduchu vznášalo akési napätie. Keď si vraj chlapci všimli, že Bethel si všimol čosi podozrivé, začali byť nahnevaní a neodbytní. Novinár nakoniec v panike rýchlo z miesta autom ušiel. Keď sa v spätnom zrkadle obzrel, deti už na chodníku nestáli. Neskôr tvrdil, že deti v ňom vyvolávali pocit nervozity a strachu, ako keby vedeli ovládať jeho myseľ a nútili ho, aby im otvoril dvere a zviezol ich.
Odvtedy sa stretnutia s podivnými deťmi stávajú stále častejšie. Stretnutie sa väčšinou odohráva podľa podobného scenára: deti sa chcú dostať do auta alebo domu nejakej osoby, a keď ich dotyčný odmietne, začnú byť agresívne a naliehavé. Tieto deti majú neprirodzené, kompletne čierne oči, ktoré vždy osobu, ktorú náhle skontaktujú, prekvapia a vydesia.Ľudia pri stretnutiach s nimi väčšinou pociťujú silné pocity strachu, nervozity, zla a ohrozenia. V prevažnej väčšine prípadov sa objavuje dvojica chlapcov v dospievajúcom veku. Deti sa na svoj vek často vyjadrujú kultivovane a vyspelo a pri presviedčaní používajú zámienky typu "Musím sa skoro dostať domov" alebo "Otvorte a pomôžte mi." Zdá sa však, že si uvedomujú, že nemôžu vstúpiť do súkromného priestoru ľudí bez ich osobného zvolenia. Väčšinou však zo začiatku veľmi slušne požadujú zvolenie, i keď nikto nevie prečo. Samozrejme sa vraví o tom, že kto nechá čiernooké deti vojsť, čaká ho zlý osud – niečo ako keď si k sebe pozvete upíra. To sa však zatiaľ nestalo, keďže každý, kto sa s nimi stretol, pred nimi len v panike zabuchol dvere.
Príbehy o nich kolujú väčšinou len po internete, keďže je to relatívne nový fenomén, a nikto zatiaľ nepredložil pevný dôkaz o ich existencii. Príbeh Briana Bethela, ktorým sa to všetko začalo, má výrazné črty mestskej legendy, a podrobnejšie detaily o stretnutí nie sú dostupné.
Teórie o pôvode
Čiernooké deti majú viacero podobností s nemŕtvymi bytosťami a upírmi. Často ich vidieť za súmraku alebo v noci – majú snáď strach z denného svetla? Taktiež požadujú povolenie k vstupu do domu, tak ako to robia upíri v povestiach a historkách. Tiež sa špekuluje o tom, že by to mohli byť manifestácie temných síl. Niektorí svedkovia, ktorí pri stretnutí s nimi zažívali intenzívny strach či vnemy zla a temnoty, ich označili za démonov. Tieto teórie sú skôr spájané s prípadmi exorcizmu, pri ktorých sa niekedy ľuďom fyzicky menia črty a oči vraj môžu zmeniť farbu. Odbornejšie názory sa skôr prikláňajú k psychologickým aspektom. Odborníci tvrdia, že deti sú v skutočnosti iba tulpami – bytosťami, ktoré sú stvorené mysľou človeka. Ide o akéhosi fantóma, maniefestáciu myšlienky vtisnutú do reálneho času a priestoru; tuplu možno vidieť a považovať za reálnu osobu, i keď ňou v skutočnosti nie je. Čiernooké deti by sa teoreticky dali považovať za viditeľné stelesnenie strachu danej osoby. V mnohých prípadoch sa vraj stalo, že osoba pred deťmi zabuchla dvere, o chvíľu ich zo zvedavosti znova otvorila, no po deťoch už nebolo ani stopy.
Čokoľvek už v skutočnosti tieto deti sú, ľudia sa s nimi stretávajú po celom svete. Vyzerajú síce ako ľudia, no sú niečím iným, niečím temnejším. Podstatné teda je, aby ste si poriadne rozmysleli či otvoríte, keď vám najbližšie v noci na dvere zaklopú dve malé postavy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára