Hrad Berry Pomeroy

V izolovanej krajine anglického Devonu, neďaleko malej dedinky Berry Pomeroy sa nachádza hrad rovnakého názvu, ktorý sa vďaka svojej temnej histórii a historkám o mnohých prízračných javoch dnes radí k najstrašidelnejším hradom v Anglicku.

História
Hrad bol postavený na začiatku 12. storočia a jeho vlastníkom sa stal Ralph de Pomeroy, ktorému ho venoval kráľ William Dobyvateľ ako odmenu za jeho vernosť a podporu počas nájazdov Normanských vojsk na Anglicko. Hrad bol domovom rodu Pomeroyovcov takmer 500 rokov, no roku 1549 bola pôda zabavená po tom, čo sa Thomas Pomeroy zúčastnil na náboženskom povstaní. Jeho majiteľom sa následne stal Sir Edward Seymour, ktorý si medzi múrmi postavil panské sídlo. Neskôr bol však celý hrad spustošený počas občianskej vojny i pri požiari na začiatku 18. storočia. Po mnohých týchto udalostiach však už hrad vďaka jeho temnej histórii nechcel nikto odkúpiť a tak chátral po dobu asi 100 rokov. V 19. storočí sa naňho však začalo pozerať ako na "malebnú pamiatku" a začali ho navštevovať turisti, čo sa deje dodnes.

Strašenie
Zrejme najznámejším duchom, ktorý na hrade máta, je familiárne nazývaná Biela pani, ktorá sa potuluje po temnici a hradbách. Tí, ktorí sa s ňou stretli, opisovali depresívne pocity, strach a zlobu. Biela pani je údajne duchom Margaret Pomeroy, ktorú v žalári uväznila jej sestra Lady Eleanor. Eleanor totiž svojej mladšej a krajšej sestre silno závidela a brala ju ako rivalku v ľúbostných záležitostiach a uväznila ju po tom, čo Lord Pomeroy odišiel na výpravu a prenechal jej velenie na hrade. Margaret v temnom väzení potom strávila skoro dve dekády, no nakoniec sa jej sestra "zľutovala" a nechala ju pomaly umrieť hladom. 

Istý deň v roku vidieť vo veži modré svetlo, ktoré už videlo viacero svedkov vrátane vyšetrovateľov paranormálnych javov, ktorí na hrade trávili noc. Týmto duchom je Modrá pani, svedectvá o ktorej sa objavujú už v 18. storočí. Modrá pani je odetá v dlhých modrých šatách s kapucňou a podľa legiend láka mužov do záhuby na nestabilné a nebezpečné miesta na hrade. Vraví sa, že ide o ducha dcéry Normanského panovníka, ktorý s ňou mal pomer. Dievča nakoniec porodilo, no jej otec dieťa vlastnoručne uškrtil v miestnosti na vrchole veže. Iná verzia zas hovorí, že žena svoje dieťa nenávidela a sama ho zabila a preto sa vraj jej duch musí naveky potulovať hradom. Boli taktiež hlásené detské náreky a plač, ktoré sa hradom ozývajú ako ozvena po strašných činoch.

Sir Walter Farquhar bol na konci 18. storočia uznávaným doktorom a sám tvrdil, že Modrú pani na vlastné oči zazrel. V čase svojej návštevy sa staral o ženu správcu hradu, ktorá náhle ochorela, keď pri jednej príležitosti zbadal "oslňujúcu mladú ženu, ktorá zvierala ruky v zjavnej úzkosti". Postava podľa jeho slov vybehla hore schodiskom a stratila sa v izbe na poschodí. V nevedomosti o legende sa lekár správcu spýtal, o koho ide, a ten mu vydesene odpovedal, že je to predzvesť smrti. Myslel si totiž, že jeho žena chorobe podľahne. Lekár týmto rečiam však nechcel veriť a ubezpečil ho, že jeho žena sa pomaly uzdravuje, no na prekvapenie všetkých žena onedlho naozaj umrela. Nedávne výskumy na hrade vyústili do mnohých svedeckých výpovedí o prízrakoch, tieňoch, neprirodzených zvukoch a o zlyhávaní techniky. Niektorí návštevníci, ktorí si z hradu zobrali malý suvenír v podobe kameňa alebo iného predmetu, ho onedlho vrátili späť, pretože cítili, že s predmetom k sebe pritiahli i pretrvávajúcu zlovestnú energiu, ktorá hrad obklopuje.