Prvé podivné stretnutie sa udialo krátko po polnoci 28. novembra 1954. Jose Ponce a Gustavo Gonzalez cestovali po opustenej ceste neďaleko mesta Caracas a všetko spočiatku vyzeralo normálne. V jednom momente však cestu ožiarilo niečo, čo podľa ich popisu vyzeralo ako svetelná guľa s priemerom jedného metra. Táto guľa visela nad cestou a kývala sa zo strany na stranu, podobne ako keby bola na vode. Muži teda zastavili a s úžasom sledovali tento nepozemský jav. Ponce ostal v aute, no jeho kolega si zmyslel, že celú vec preskúma bližšie. Vtedy sa však údiv rýchlo zmenil na teror. Gonzalez pomaly pristúpil k objektu, keď ho odrazu napadla nejaká neviditeľná sila. Neviditeľná však bola spočiatku len preto, že útočník predstavoval niečo ako škriatka, ktorý meral necelý meter.
Gonzalez sa teda spamätal a zbadal, že naňho zaútočil malý chlpatý humanoid, ktorý bol síce stavaný ako človek, avšak bol oveľa menšieho vzrastu. Muž nakoniec jednal v návale adrenalínu a v momente vytiahol svoj nôž a škriatka ním bodol. Nemalo to však žiaden efekt, pretože nôž sa od jeho tela iba odrazil, ako keby ním bodol len do nejakej sochy. Vo chvíli bol už na scéne ďalší škriatok, ktorý Gonzaleza omráčil svetlom, ktoré vyšlo z jeho zbrane podobnej baterke. Šokovaný Ponce v tom momente už vyskočil z auta a bežal svojmu kamarátovi na pomoc. Na miesto sa už vtedy blížili ďalší dvaja trpaslíci, ktorí boli tentokrát vyzbrojení kameňmi. Vyzeralo to teda, že humanoidi sú pripravení mužov zabiť, no v skutočnosti im kamene skôr slúžili na vlastnú obranu.
Celý incident nakoniec vyvrcholil tak, že sa škriatkovia stiahli a všetci naraz vbehli späť do svietiacej gule, ktorá ich pohltila aj napriek jej malej veľkosti. Celý príbeh znel neuveriteľne, no vďaka násilnej povahe ho muži vyrozprávali autoritám. Ponce teda rýchlo došiel na najbližšiu stanicu, kde ich prezrel policajný doktor, ktorý akýmsi zázrakom časť incidentu vraj videl. Gonzalez mal na tele reznú ranu, ktorú mu zjavne spôsobil trpaslík, keď naňho prvý zaútočil. Celá vec tým však ešte neskončila.
O dva týždne na to boli dvaja lovci, Jesus Gomez a Lorenzo Flores, v lesoch neďaleko miesta prvého stretnutia. Karta sa však rýchlo otočila, keď sa muži odrazu ocitli pred malým UFO, ktoré vyzeralo ako dve spojené misky. Aj napriek malej veľkosti však z plavidla vyskočili štyri chlpaté postavy, ktoré sa okamžite pokúsili hysterického Gomeza vtiahnuť na palubu. Flores však v tom momente nemal nabitú zbraň, a tak sa ňou na jedného humanoida zahnal. Zbraň však dopadla na nejaký tvrdý povrch podobný brneniu, až na to, že to bolo iba chlpaté telo mimozemského tvora. Po tomto nasledoval krátky súboj, ktorý sa mužom našťastie podarilo vyhrať. Chlpatí agresori tak nakoniec znova neuspeli a náhlivo naskočili do svojho stroja, ktorý potom zmizol na oblohe. Následky tohto súboja boli podobné - roztrhané šaty a hlboké škrabance.
O šesť dní na to sa oblasť San Caros del Zulia stala ďalším terčom. Jesus Paz bol v ten deň cestujúcim v jednom vozidle, ktorý si však potreboval vyprázdniť mechúr v najhoršom čase a na zlom mieste. Zatiaľ čo ho jeho kamaráti čakali v aute, Paz odrazu začul v neďalekých kríkoch pohyb. Okolie odrazu zaplavil krik vydeseného muža. Jeho kamaráti teda vyskočili von a bežali na miesto, kde Paz ležal na zemi v bezvedomí a pokrytý škrabancami a reznými ranami. V tom momente z kríkov vybehol malý chlpatý humanoid, ktorý vbehol do malého UFO podobnému tomu z minulých prípadov. Svedkovia týchto útokov našťastie netrpeli žiadnymi dlho trvajúcimi následkami. Táto unikátna séria návštev a najmä útokov však predtým ani dlho potom nemala obdoby. Agresívni chlpatí útočníci vo Venezuele neuspeli, a tak sa zrejme potom vrátili späť domov, nech už je to kdekoľvek. My však musíme dúfať, že sa jedného dňa nevrátia a nepokúsia sa nás uniesť takouto násilnou cestou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára