Príbeh sa začína v 18. storočí. Roku 1702 kúpil kováč Daniel Auty farmu, ktorú nazval Danotty Hall. Jeho zaťom a komplicom v rôznych menších zločinoch bol Thomas Busby. Išlo o neslávne známeho zlodeja, ktorého ľudia poznali ako opilca a agresora a ktorý vlastnil hostinec neďaleko farmy. Podľa príbehu sa raz Busby ako obvykle vrátil značne podgurážený do svojho hostinca, kde však našiel Autyho sedieť v jeho obľúbenej stoličke. Keď mu následne nakázal zo stoličky vstať, Auty odmietol. To Busbyho rozzúrilo, a tak svojho svorka hneď vyhodil von. Auty mu však pri odchode ešte zdelil, že si svoju dcéru radšej vezme na farmu, ako keby mala byť každodenne vystavená agresii vyvolanej Busbyho popíjaním.
Neskôr tej istej noci sa však Busby prikradol na farmu a Autyho zavraždil. Jeho telo potom ukryl do neďalekého lesa, čo sa však ukázalo ako zlý krok. Polícia totiž onedlho po Autym začala pátrať a jeho telo bolo krátko na to nájdené. Legenda vraví, že Busby bol zatknutý a odsúdený na šibenicu, avšak v deň popravy ešte stihol prekliať svoju obľúbenú stoličku, z ktorej ho museli odtiahnuť na popravisko. Podľa jeho slov vraj "zomrie každý, kto sa odváži sadnúť si na jeho stoličku". Po jeho smrti bol hostinec premenovaný na Busby Stoop Inn a nový majiteľ si stoličku nechal, pričom ju mohol využiť ktokoľvek. Historky o kliatbe sa samozrejme rýchlo šírili, a tak sa do hostinca valilo stále viac zvedavcov.
Vravelo sa taktiež, že v hostinci straší Busbyho duch. Viacerí spoľahliví svedkovia totiž tvrdili, že jeho prízrak videli, ako sa potuluje po chodbách na druhom poschodí. Kominár, ktorý si na stoličku sadol niekedy v 19. storočí, bol nájdený mŕtvy hneď na druhý deň. Jeho telo viselo na stĺpe blízko miesta, kde popravili Busbyho. Tento incident ešte upevnil vieru všetkých, ktorí kliatbe verili. Niektorí odvážlivci sa dokonca medzi sebou stavili, kto si na stoličku sadne, avšak k činu sa odvážil len málokto. Tí, ktorí tak učinili, boli údajne krátko na to po smrti. Počas druhej svetovej vojny vznikol oproti hostincu hangár pre kanadských pilotov. Niektorí z nich trávili večery v hostinci a popíjali, po čom samozrejme nasledovali stávky so stoličkou. História sa vraj opakovala aj v ich prípade, pričom piloti, ktorí stoličku využili, sa už domov z vojny nevrátili. Dvaja z nich pritom vraj zomreli pri autonehode toho istého dňa, čo kliatbu pokúšali.
Neskôr v meste pracovala skupina robotníkov, ktorí sa počas obednej pauzy v hostinci bavili rovnakým spôsobom a vyzvali jedného mladšieho člena tímu, aby si na stoličku sadol. Ten tak nakoniec aj spravil. Poobede sa muži vrátili na stavbu, avšak mladý robotník sa krátko na to prepadol strechou a po páde zomrel. Po tejto nehode nakoniec vlastník hostinca konečne stoličku zamkol v pivnici. Vyčíňaniu kliatby však ešte nebol koniec. Ďalšie incidenty zahŕňali rôznych vodičov a motocyklistov, ktorí mali nehody krátko po návšteve pubu. Jeden muž okolo tridsiatky tiež následkom kliatby zomrel na infarkt. Istého cestovateľa pri stopovaní niekto zrazil, a pod.
Roku 1978 si v pivnici na stoličku sadol istý poslíček. Následne majiteľovi tvrdil, že stolička je veľmi pohodlná a nemala by byť v pivnici. O niekoľko hodín mal však poslíček smrteľnú autonehodu, pri ktorej jeho dodávka zišla z cesty. Toho roku tak bola diabolská stolička konečne po viac ako 270 rokoch presunutá do Thirsk Museum, kde ju zavesili vysoko na stenu, aby sa predišlo ďalším úmrtiam. Niektorí návštevníci múzea však dodnes požadujú, aby ju zo steny zvesili. Niektorí totiž na kliatby neveria, a tak si chcú tieto historky otestovať na vlastnej koži. Tí opatrnejší sa však radšej uspokoja len s príbehmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára