9. novembra 1986 šiel Pedro okolo jedenástej večer autom zo Sevilly do Alcalá de Guadaíra. Prvá polovica jeho cesty prebiehala bez zvláštnych okolností, čo sa však onedlho nevysvetliteľne zmenilo. Za jednou zákrutou sa muž ocitol na širokej šesťprúdovej diaľnici, na ktorej sa ešte pred chvíľou nenachádzal. Cesta bol úplne rovná a Pedro si uvedomil, že tu niečo nesedí, a tak si začal všímať svoje okolie. Po svojej ľavici si všimol rovinu, na ktorej sa nachádzali rôzne industriálne objekty. Budovy boli jasne osvetlené a na výšku merali asi 80 metrov. Na pravej strane sa pritom nachádzali obytné vežiaky, ktoré sa taktiež týčili do značnej výšky (asi 20 poschodí). Na krajnici pozdĺž cesty svedok zbadal vysokú trávu, ktorá mohla mať aj 70 centimetrov.
Začudovanie nad novou neznámou krajinou však onedlho vystriedali ďalšie podivné pocity. Pedro vo svojom aute odrazu pocítil horúčavu, ktorá sa vkrádala dnu, pričom začul niečo ako zborové hlasy, ktoré sa akoby ozývali z diaľky. Neďaleko od auta sa zrazu objavilo niečo ako veľká brána, avšak Pedro váhal, či má cez ňu prejsť. Na to mu nejaký hlas v mysli oznámil, že bol premiestnený do krajiny na inej pologuli. Pokračoval teda v jazde po diaľnici, čo trvalo asi hodinu, keď v jednom momente zastavil pri krajnici. Vtedy ho začali míňať iné autá bielej a béžovej farby, ktoré vyzerali ako staré Cadillacy. Pedro vyšiel von a vo svetlách svojho auta skúmal trávu pri ceste. Po niekoľkých minútach si všimol, že ostatné autá prechádzajú okolo v pravidelných intervaloch - každých 8 minút - ako keby šlo o nejakú simuláciu.
Nastúpil teda späť do svojho auta a približne ďalšiu hodinu cestoval, keď si neskôr všimol neoznačenú cestu, ktorá bola užšia a pokrytá záplatami. Asi po polhodine jazdy touto cestou muž dorazil k značke, ktorá ukazovala smer na Sevillu, Malagu a Alcabalu. Vybral sa teda smerom na Sevillu, avšak po chvíli jazdy odrazu zastavil bez toho, aby vedel prečo. Keď sa Pedro pozrel doľava, zistil, že stojí pred svojím domom v Alcalá de Guadaíra. Rozčúlený a zmätený z celej situácie sa teda rozhodol vrátiť späť na križovatku s tabuľou, avšak tú už nemohol nájsť. Neexistovala už žiadna smerovacia tabuľa a ani žiadna šesťprúdová diaľnica.
Pedro neskôr poznamenal, že cesta zo Sevilly do Alcalá de Guadaíra mu obvykle trvá asi pol hodiny. Tentokrát mu to však trvalo 3 hodiny a 5 minút a ekvivalent spotrebovaného benzínu zodpovedal približne 200 kilometrovej ceste. Veci však boli ešte podivnejšie o dva dni neskôr. 11. novembra sa Pedro v novinách Diario ABC vo svojom horoskope dočítal: "Baran - priateľ, znamenie pravdepodobne blíženci alebo kozorožec, vás dnes zachráni pred opakovaním zlého zážitka z časového tunela." Pedro svoj zážitok detailne spísal v liste, ktorý poslal svojmu známemu Joaquinovi Nogalesovi. K tomuto listu bol vraj priložený aj pamflet, v ktorom na 14 stranách Pedro spísal všetky svoje netypické zážitky, ktoré už počas života zažil. Bol Pedro teleportovaný do iného sveta, či dokonca unesený mimozemšťanmi? Na to sa ani samotnému svedkovi nepodarilo nájsť odpoveď.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára