17-ročná Carmen Chamey a jej teta Frankie jedného horúceho letného dňa vyšli zo svojho domu v kalifornskom meste Fresno, keď na ulici zbadali staršiu pani. Tá totiž vyzerala, že má problémy, pretože sa motala po chodníku a vyzeralo to, že každú chvíľu omdlie. Keď sa k nej však obidve ženy priblížili, starenka doslova upadla do paniky a snažila sa čo najrýchlejšie utiecť svojím krívajúcim krokom. Jej tvár bola pritom veľmi bledá a jej výraz veľmi zmätený. Oblečená bola v úzkych zelenkavých šatách s dlhými rukávmi, ktoré mala zapnuté až ku krku. Na nohách mala vysoké zapínacie čižmy, ktoré boli populárne kedysi v minulosti, a na hlave mala taktiež staromódny klobúk, spod ktorého jej trčali biele vlasy.
Nezvyčajnú scénu krátko na to už zblízka sledovalo viacero ľudí, ktorí šli okolo. Stará dáma potom ešte viac pridala do kroku, a ešte predtým, než zahla do bočnej uličky, vrhla na svojich prenasledovateľov posledný rezignovaný pohľad. Okolostojaci o pár sekúnd došli na roh, za ktorým starenka zmizla, no na ich počudovanie už v uličke nenašli ani živú dušu. Stará pani totiž náhle nevysvetliteľne zmizla. Ako sa neskôr ukázalo, táto nezvyčajná príhoda nebola toho roku ojedinelou. Asi o pol roka neskôr sa podobný prípad odohral v Detroite. V hoteli s názvom "Uncle Sam" sa toho dňa ubytoval elegantne oblečený muž, ktorý na recepcii tvrdil, že mal autonehodu a teraz čaká na svojho známeho, ktorý mu má pomôcť.
Neskôr večer sa muž znova objavil na recepcii, kde zvonil na obsluhu. Po chvíli teda vyšiel na chodbu, kde sa objavila servírka, ktorá sa mu ospravedlnila, že práve obsluhovala iných hostí. Muž však už len stačil povedať: "Dobre, ale aspoň..." Na to sa v hoteli rozhostila úplná tma. Servírka v tom momente vyrazila hlasný výkrik, keď si všimla, že neznámy hosť v tme svetielkuje do modra. Muž sa potom dal na útek, pričom zbehol dolu schodmi a prebehol jedálňou priamo na ulicu. Keď sa ho ešte majiteľ hotela pokúsil zadržať, dostal údajne elektrickú ranu. Po tejto udalosti bola následne izba neznámeho prehľadaná. Okrem typického kabátu a oblečenia sa však nenašli žiadne zvláštne veci, až kým personál neobjavil list, v ktorom stálo:
"Milý Harry, dorazil som včera v nádeji, že sa s tebou stretnem. Je mi ľúto, že ťa obťažujem, ale prosím ťa, aby si sem prišiel hneď, akonáhle sa vrátiš. Snáď mi pomôžeš. Inak budem musieť žiť v dobe, ktorá je mi cudzia..."
Čo však tieto vety v jeho liste znamenali? Ocitol sa snáď tento muž v inej dobe, ktorú vôbec nespoznával? V tomto príbehu sa navyše objavuje ďalší záhadný detail. Podľa výpovede iného svedka sa tento neznámy muž objavil v New Yorku približne v rovnakom čase, kedy sa dve spomínané ženy z prvého príbehu stretli s podivnou starenkou. Aj pri tomto skoršom stretnutí údajne zmizol náhle za sprievodu modrého svetielkovania. Tej zimnej noci v Detroite sa však po ňom nadobro zľahla zem. Išlo snáď v týchto prípadoch o skutočných cestovateľov, ktorí dokázali - dobrovoľne či náhodne - prelomiť bariéry času?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára