Aktérmi tohto prípadu boli dve deti, isté 7-ročné dievča spolu s jej kamarátom v podobnom veku. Deti boli v máji 1973 na dovolenke so svojimi rodinami v prístavnom meste Sandown a jedného dňa sa zatúlali na lúky a do lesov v oblasti Shanklin & Sandown Golf Club. V jednom momente však začuli kvílivý zvuk, ktorý prichádzal z diaľky a trochu pripomínal sirénu sanitky. Zvedavosť im teda nedala, a tak sa za zdrojom zvuku vybrali cez kroviská, čo ich nakoniec doviedlo blízko k letisku. Tam sa však zvuk náhle stratil a nastalo ticho. Po chvíli hľadania dvojica prešla cez lávku ponad potok, spod ktorej sa odrazu vynorila čudná postava, ktorú deti ešte nikdy nevideli.
Podľa popisu svedkov meral "muž" o niečo viac ako dva metre a nemal žiaden krk. Jeho hlava bola posadená priamo na ramenách a jeho šaty taktiež nepripomínali nič pozemské. Na hlave mal špicatú žltú čiapku, prepojenú s červeným golierom, a jeho kabát bol zelený a zjavne opotrebovaný. Na špici čiapky mal tiež tmavý hrboľ a po stranách nechýbali ani dve anténky. Miesto očí mal na tvári dva trojuholníky, nos zas tvoril hnedý štvorec a ústa boli žlté a nehybné. Samotná tvár bola papierovo-biela a na lícach boli tiež iné okrúhle črty. Na čelo bytosti padalo zopár červených vlasov. Spod rukávov a bielych nohavíc tiež trčali iba tri prsty a akési drevené doštičky.
Samotný popis bytosti však ešte nie je tou najdivnejšou vecou na celom stretnutí. Klaun najprv v ruke nemotorne držal niečo, čo vyzerali ako obyčajný papierový zápisník. Ten mu však krátko na to spadol dolu do potoka, na čo sa poň vrhol do vody, aby ho vylovil. Premočená bytosť potom vyšla z vody skokmi, ktoré zjavne odporovali gravitácii. Deti v úžase sledovali, ako sa klaun neprirodzenými pohybmi dostal k akejsi kovovej búdke a vošiel dnu. Krátko na to však vyšiel von a tentokrát so sebou mal niečo, čo vyzeralo ako mikrofón pripojený k malej čiernej krabičke s tlačidlom. Z tohto zariadenia sa potom ozvalo známe kvílenie, no tentokrát bolo tak ohlušujúce a desivé, že deti sa v strachu rozbehli preč.
Autor: Rob Morphy
Po chvíli behu však zvuk utíchol a namiesto neho na deti prehovoril váhavý hlas, ktorý sa pýtal "ste stále tu?" Deti boli vystrašené, no ich zvedavosť znova zvíťazila, a tak sa pobrali späť k farebnej bytosti. Klaun tentokrát vyzeral, že je šťastný, že sú znova pri ňom. Do svojho mokrého zápisníku potom po anglicky napísal vetu "Ahoj, ja som Sam všetkých farieb". Na to sa s nimi dal do rozhovoru, aj keď pritom vôbec nepohyboval ústami. Jeho hlas však bol pokojný, a tak sa ho deti už tak nebáli. Počas rozhovoru Sam povedal, že nie je človekom. Keď sa ho deti spýtali, či je duch, odpovedal len: "Nie priamo, no v istom zvláštnom zmysle áno." Keď deti naliehali, aby im povedal, čím je, odpovedal iba záhadne: "Veď viete."
Následne im začal vysvetľovať, že podobných jeho druhu je viac a sú plachí a boja sa ľudí. Klaun deti pozval do svojej búdky, ktorá však nemala okná a vchod sa trepotal vo vetre ako záclona. Vnútri boli dve poschodia, pričom aj podlaha bola z kovu. Na stenách zas boli akési číselníky a kľučky, s čím zas kontrastoval otrhaný drevený nábytok, rozhádzaný po miestnostiach. Celkovo to teda dnu vyzeralo ako na nejakej skládke. Keď klaun videl výrazy detí, chytro poznamenal, že toto je len dočasné ubytovanie a že vo vnútrozemí v Anglicku má luxusný dom.
V tejto chatrči si nakoniec Sam dal dolu čiapku a predviedol ďalší prapodivný kúsok. Do oválneho ucha si vložil akúsi bobuľku. Tá sa mu potom po pár pohyboch hlavou objavila v oku a nakoniec v ústach, ako keby šlo o nejaký kúzelnícky trik. To deti pobavilo, až nakoniec v chatrči ostali ešte asi hodinu, na čo sa s nepozemským klaunom rozlúčili. Keď sa po návrate dievča s týmto zážitkom zdôverilo svojmu otcovi, ten sa miesto pobavenia z detskej fantázie radšej na miesto vybral, aby vec preskúmal. Mal totiž podozrenie, že v oblasti žije nejaký čudák prezlečený za klauna, ktorý takto láka deti.
Po krátkom prieskume sa však na počudovanie všetkých nenašla žiadna kovová chatrč ani jej neobvyklý okupant. Deti boli pevne presvedčené, že chatrč ešte nedávno na tom mieste stála, no teraz po nej nebolo ani stopy. S čím sa teda tieto deti stretli? Kto alebo čo bol Sam? Obaja svedkovia si za svojím príbehom stáli aj po rokoch. Krátke vyšetrovanie však taktiež neprinieslo žiadne dôkazy. Istý pracovník, ktorý bol v tom čase neďaleko spomínaného miesta, si vraj nevšimol nič neobvyklé a nepočul ani kvílivé zvuky. V okolí neboli pozorované žiadne neidentifikované lietajúce stroje ani nič podobné, a tak nie je isté, či šlo o mimozemskú bytosť. Fakt, že deti bytosť a celé stretnutie opísali s ohromujúcimi detailami, však pôsobí autenticky. Prípad rozoberali viacerí vyšetrovatelia a spisovatelia, no nikto sa nevedel zhodnúť na tom, čím by Sam mohol byť. Mimozemšťan, duch, interdimenzionálny cestovateľ, prelud v mysliach detí, či vskutku iba výmysel, to sa už asi nikdy nedozvieme. Podobnú bytosť totiž odvtedy ešte nikto nestretol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára