Svietiaci kríž v Lismore

Mesto Lismore leží v oblasti New South Wales v Austrálii a viaže sa k nemu jedna neobvyklá legenda. Na miestnom cintoríne sa dlhé roky nachádzal na prvý pohľad obyčajný náhrobok, ktorý bol však známy pre svoju podivnú vlastnosť – masívny žulový kríž totiž v noci žiaril svojím vlastným svetlom.

30. septembra 1907 sa v Lismore stala tragédia, kedy pri pokuse zastaviť rozbehnutý vlak o život prišiel miestny pracovník železníc William Steenson. Muž bol potom pochovaný na cintoríne North Lismore Pioneer Cemetery, pričom nápis na náhrobku pripomínal jeho tragickú smrť a jeho odvahu. Prešlo mnoho rokov, kedy sa už na udalosť skoro zabudlo, keď si v roku 1978 začali miestni rozprávať neobvyklé príbehy. Jedného večera si istý muž, ktorý čistil hroby, všimol, že náhrobok Williama Steensona vydáva neprirodzené svetlo. Správy o tomto jave sa rýchlo dostali do autstrálskych novín, a netrvalo dlho, kým cintorín a mesto Lismore nezačali zapĺňať davy zvedavcov.

Oblasť odrazu zaplavili nielen turisti, ale aj vedci, geológovia, náboženskí liečitelia a pútnici, ktorí verili, že ide o zázrak. Ukázalo sa však, že o svetielkujúcom kríži na cintoríne miestni vedia už po dobu nejakých 60 rokov, a samotná rodina Steensonovcov nebola takouto publicitou ich zosnulého predka veľmi nadšená. Rozbehla sa teda divoká debata o tom, čo môže spôsobovať, že žulový kríž dokáže svietiť ako lampa. Skeptici verili, že kríž iba reflektuje svetlo z iných zdrojov, čo by však bolo zjavné na prvý pohľad. Náhrobok však mnohí svedkovia videli svetielkovať na vlastné oči aj počas tmavých nocí a nezdalo sa, že ide len o odraz svetla. Iní zas tvrdili, že tento jav umožňujú špecifické vlastnosti žuly, alebo že ide o nadprirodzený úkaz.

Počas rokov postupne o tento jav ľudia prestávali mať záujem, až kým na seba náhrobok v roku 1986 znova neupútal pozornosť, keď odrazu z cintorína zmizol. Nahradený bol potom druhým, identickým krížom, ktorý však už nemal žiadne špeciálne vlastnosti. Niektorí miestni potom usporiadali kampaň za nájdenie strateného náhrobku, no tá bola dodnes neúspešná. S modernými technológiami by sa vlastnosti svetielkujúceho kríža dali lepšie preskúmať, no k tomu už pravdepodobne nedôjde, kým sa teda kríž nenájde. Objavili sa hypotézy o tom, že svetielkovanie možno spôsoboval istý druh hmyzu alebo červov, no biológovia tieto tvrdenia odmietajú. Samotný druh červenej žuly, z ktorej bol kríž vyrobený, podľa odborníkov taktiež vôbec nedisponuje vlastnosťami, ktoré by svetielkovanie spôsobovali. Svietiaci náhrobok teda dodnes ostáva záhadou nielen pre miestnych z Lismore, ale aj odborníkov z celého sveta.