V bežných civilizovaných krajinách je dnes viera v zlé čarodejnice dávno odsunutá medzi legendy a folklór. Na mnohých miestach však stále ľudia nepochybujú o diabolských silách takzvaných čarodejníc, o čom je aj príbeh z Venezuely z relatívne nedávnych 90. rokov minulého storočia. Vtedy tam údajne istú rodinu mesiace terorizovala bosorka, ktorá na seba po nociach brala podobu desivej okrídlenej obludy.
V odľahlej oblasti medzi skalistými Andami leží nenápadné mestečko menom Rubio, kde sa však v 90. rokoch podľa správ svedkov odohrali nanajvýš podivné udalosti. Istá rodina bola vtedy nútená vyhľadať pomoc cirkvi, a keď ani to nepomohlo, museli sa dokonca obrátiť na samotný zdroj ich problémov – na čiernu mágiu. Rodina Mendozových vtedy žila v starej časti mesta v spoločnom dome s typickým vnútorným dvorom, kde spolu žili už tri generácie. Ich pokojný život v spoločnom sídle s dostatkom priestoru pre všetkých členov mal však byť náhle prerušený príchodom skutočnej nočnej mory.
V roku 1997 v domácnosti žil aj mladý muž menom Juan, ktorý však aj napriek blížiacej sa tridsiatke stále nemal manželku ani deti a žil si bohémskym životom. Podľa rodinnej legendy bol Juan vo vzťahu s istou veľmi pobožnou dievčinou, ktorej dokonca nasľuboval, že sa spolu vezmú. Jej nádeje však boli bolestivo zmarené, keď sa s ňou Juan onedlho po ich milostných stretnutiach rozišiel, pretože ho už zrejme omrzela a zjavne sa s ňou neplánoval oženiť. Nielenže malo dievča po tomto zlomené srdce, no prišlo aj o panenstvo, čo bolo pri jej viere veľkým hriechom.
V malej komunite sa tieto správy rýchlo rozniesli, a dievča už každý považoval za pobehlicu. Nikto ju už tým pádom nechcel za ženu a miestni si o nej šuškali, že spáchala veľký hriech. Tieto následky nakoniec dievča dohnali k radikálnemu riešeniu – Juan Mendoza bude za svoje činy tvrdo pykať. Svoju vieru pritom úplne opustila a vravelo sa, že sa vydala priamo opačných smerom, a začala praktizovať temné vedy. Jej odhodlanie bolo natoľko neoblomné, že obetovala všetko, čo mala, a sústredila sa už len na jedno: pomstu.
Stará mama pomstychtivej mladej ženy údajne ovládala umenie zakázanej mágie, a vraj jej na tejto ceste pomohla práve ona. A zdalo sa, že sa učí veľmi rýchlo, čo onedlho na to zažila aj celá rodina Mendozových. Prvé náznaky toho, že sa deje niečo zvláštne, sa prejavovali po nociach, kedy sa Juan vracal z mesta po svojich typických výstrelkoch so ženami. Viacerí členovia rodiny potvrdili, že počuli zvuky na škridlovej streche domu, ako keby tam niekto pochodoval a čosi ťahal. To bolo tiež sprevádzané desivým škrabaním a silným hnilobným zápachom. Jednej noci sa teda niekoľkí z rodiny opatrne vybrali von v očakávaní, že na streche nájdu leňochoda alebo vačicu, no čakalo ich niečo omnoho desivejšie.
Rodina si uvedomovala, že takáto démonická premena si musela vyžadovať veľké odhodlanie a obete zo strany mladej ženy, a že mohla byť spôsobená jedine pokročilou čiernou mágiou. Aj napriek tomu sa však Juan o túto hrozbu akosi nestaral a naďalej chodil von za ženami. Po každom taktomto večeri však prichádzala aj pomstychtivá bosorka a celá scéna s obliehaním domu sa opakovala. Ktokoľvek z nich vyšiel po zotmení von, musel sa čím skôr vrátiť domov, pretože nad hlavami počuli zlovestný trepot obludných krídel a vedeli, že ich bytosť prenasleduje.
Desivá scéna sa postupne opakovala noc čo noc, pričom bosorka niekedy na seba brala podobu otrhaného prízraku v tmavých šatách s dhlými pazúrmi miesto prstov a vznášala sa priamo pred vchodom do domu. Keď sa ktokoľvek z rodiny odvážil vykuknút z dverí von, prízrak sa v momente prihnal a narazil do dverí, zjavne v snahe dostať sa dnu. Po jednom takomto útoku, kedy sa nakoniec obluda so svitaním stiahla späť, vraj v dreve na dverách ostal zaseknutý jeden pazúr ostrý ako britva. Kde sa však tento fyzický dôkaz podel, to ostáva nejasné.
Mendozovci žili v neustálej hrôze a vedeli, že s touto situáciou musia niečo spraviť. Juan sa tiež konečne začal obávať a prestal chodiť von, čo však nakoniec nemalo na ďalšie príchody obludnej bytosti žiaden účinok. Vybrali sa teda do kostola za miestnym kňazom, ktorému o celej situácii povedali. Na rozdiel od chápavých duchovných však tento kňaz nebol príliš zhovorčivý a už vôbec nie nápomocný, keďže im len odvetil, že Juan si za tento problém môže sám a zaslúži si to za to, čo mladej žene spravil. V dome však žili deti, a tak bola rodina neoblomná. Cirkev nakoniec povolila a dala rodine svätenú vodu a ruženec, ktorý mali povesiť na vchodové dvere a vodou natrieť podporné stĺpy domu.
Všetci však vedeli, že bosorka bude tej noci späť, a nemýlili sa. Tentokrát však nastala zmena – obluda krúžila nad domom, no nedokázala zosadnúť na strechu. Keď sa snažila zaútočiť na vchod, zadržala ju akási neviditeľná stena. Nasledujúce týždne sa to po nociach opakovalo, avšak rodina bola stále po zotmení väznená vo vlastnom dome. Nakoniec teda prišiel čas na drastické riešenie. Po vypytovaní sa niekto prišiel na to, že v horách neďaleko Rubia žije iná stará čarodejnica, ktorá vraj disponuje značnou silou čiernej mágie. Išlo dokonca o akúsi legendárnu postavu, ktorá bola známa aj tým, že vie odvrátiť kliatby a sily iných bosoriek.
Juan sa teda chtiac-nechtiac za ženou do hôr vybral, a tá po dohode súhlasila, že mu pomôže. Nakázala mu nabudúce doniesť pazúr zlej bosorky, fľašu najdrahšieho červeného vína, akú zoženie, a osobnú obetu, ktorá však nebola bližšie špecifikovaná. Keď Juan tieto veci priniesol, čarodejnica sa pustila do rituálov, ktoré doslova pripomínali opak katolíckej omše. Starena na konci obradu prekliala zlú bosorku jej vlastným pazúrom. Zabalila ho pritom do kože a nariadila Juanovi, aby tento temný talizman zavesil na dvere domu. Po návrate domov tak aj učinil a zavesil ho rovno k ružencu a rodina sa modlila, aby ich snaha aj peniaze nevyšli nazmar.
O niekoľko nocí na to došlo na overenie účinnosti rituálu. Zlá bosorka znova priletela nad dom, avšak tentokrát sa stalo niečo iné. Jej obludná podoba z ničoho nič zmizla a čarodejnica spadla priamo pred dvere domu. Tentokrát však z nej bola už len nahá žena v zúboženom stave, ktorá sa zúfalo snažila z miesta utiecť, respektíve stále uletieť. To sa údajne opakovalo aj iné noci, kedy sa stále k domu vrátila, no zmenila sa znova do bezbrannej ľudskej podoby. Po niekoľkých ďalších pokusoch to napokon bosorka nakoniec vraj vzdala, keďže si nedokázala udržať svoj démonický vzhľad.
Utrpenie Mendozových sa teda nakoniec po mnohých mesiacoch teroru skončilo a niektorí z nich verili, že bosorka im nechcela ublížiť, jedine zrejme Juanovi. Ostáva nám teda jedna závažná otázka: Ako je možné, aby sa niečo také reálne udialo relatívne nedávno, v modernom svete so známymi prírodnými a fyzikálnymi zákonmi? Je možné, že celý príbeh je iba miestnou legendou, úplným výmyslom alebo akýmsi veľmi prekrúteným rozprávaním o inej udalosti, avšak človek nikdy nevie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára