Dom dal postaviť plukovník Thomas Tabb a nasťahoval sa doň so svojou ženou Rebeccou. Už onedlho na to nastala revolučná vojna, kedy boli v dome ubytovaní vojaci, a počas občianskej vojny bola pôvodná plechová strecha domu použitá na výrobu nábojov. Počas dekád sa majitelia domu striedali a pribúdali rôzne okolité stavby vrátane dvoch cintorínov, až kým ostal pozemok opustený a dlhé roky chátral. V tej dobe už začínali o dome kolovať rôzne strašidelné historky hlavne vďaka jeho vzhľadu. Prišiel však rok 1965 a dom bol po dlhej dobe znova odkúpený na renováciu, a až s týmto vývinom udalostí sa ukázalo, čo sa za jeho starými stenami skutočne skrýva.
Keď William Cary McConnaughey a jeho manželka Gibson dom v roku 1964 prvýkrát videli, bola z neho už len zrúcanina zarastená burinou. Gibson však bola odhodlaná oprášiť jeho zašlú slávu, keďže bola priamym potomkom plukovníka Tabba a navštevovala tam dokonca ako dieťa aj svoju starkú. Manželia teda dom odkúpili a boli si vedomí, že ich čaká ohromné množstvo práce. Postupne sa im však darilo znova dať dokopy viaceré izby aj exteriér, no práve vtedy sa začali diať veci, ktoré sú niekedy spájané s renováciou starých stavieb, a to konkrétne veci paranormálneho charakteru. Jednej noci v novembri 1965 boli odrazu obaja prebudení na hlasný výkrik, ktorý sa ozýval celým domom. Zdalo sa im pritom, že pochádza z povaly, no keď sa tam pozreli, nenašli nič neobvyklé.
Tieto výkriky sa onedlho stali bežnou vecou a ozývali sa z priestoru povaly pravidelne každých 6 mesiacov, stále 23. novembra alebo mája. To však nebol jediný znepokojivý jav, keďže sa odrazu spustila celá séria podivných udalostí. Kroky, zvuky buchnutia o podlahu, škrabanie v stenách a zvuky niečoho ťahaného po povale sa stali častými. V pivnici to nebolo o nič pokojnejšie. Manželia počuli šepkajúce hlasy ako aj hlasné údery, a jedna časť steny, ktorá bola odlišná, niečím hypnoticky priťahovala ich mačku a psa. V izbách bolo niekedy tiež cítiť parfém, ktorý prípomínal ruže, avšak väčšinou zmizol rovnako náhle, ako sa zjavil. A potom prišli zjavenia prízračných postáv.
Prvé stretnutie zažila Gibson jednej noci, kedy ich pes skučal vo vedľajšej izbe. Keď sa tam šla pozrieť, pred krbom ju čakala svetielkujúca postava ženy v dlhých bielych šatách s tmavými vlasmi. Predtým, než duch zmizol, sa ešte stačil na Gibson usmiať. Následne bol tento duch viackrát videný, ako prechádza chodbami a mizne v stenách, a často pri tom po sebe zanechal vôňu ruží a pomarančov. Začali sa však objavovať ďalšie postavy, vrátane chudého tieňa, ktorý kríval, či muža s lampášom, ktorý obchádzal hlavne stajňu pri dome. Objavili sa tiež tvrdenia o netypickom prízraku vo "vtáčej podobe" s rozpätím krídel až 2 metre, ktorý sa mal objavovat na dvore.
Ešte zaujímavejším fenoménom v dome bol však prízračný portrét mladej ženy menom Florence Wright. Ten manželia dostali od ich známeho, a žena na obraze vraj bola vzdialenou príbuznou a zomrela pred dokončením portrétu. Aj napriek strašidelnému pôvodu si ho však manželia vyvesili nad krb v knižnici. Po niekoľkých mesiacoch si však všimli, že portrét vyzerá akosi inak a žena má svetlejšie vlasy a líca plné farby. Iní ľudia tiež tvrdili, že pri návšteve knižnice ich portrét sleduje očami kdekoľvek sa pohnú. Ešte podivnejšie bolo, keď jedného dňa obraz zmenil farby a bol odrazu čiernobiely. Potom sa však zmenil späť a mal ešte výraznejšie farby ako predtým. Manželia dali obraz preveriť aj u špecialistov na umenie, no tí nevedeli prísť so žiadnym vysvetlením.
Obraz vraj niekedy aj šepkal ženským hlasom, a keď k nemu priviedli médium, majitelia sa dozvedeli, že Florence je k nemu stále pripútaná aj po smrti. Zmeny farieb by teda mohli predstavovať zmeny jej nálad, ktoré sa takto manifestovali na jej portréte. Jedného dňa potom obraz odrazu spadol zo steny a rám ostal zlomený. Vtedy sa v ňom našiel odkaz, kde sa spomínalo, že Florence zomrela 24-ročná na mŕtvicu, keď hrala na klavíri. V roku 1973 sa nakoniec dom dostal na zoznam historických budov a taktiež známym miestom pre mnohých paranormálnych vyšetrovateľov. Zatiaľ však nikto neodhalil, kým môže byť žena v bielych šatách či iné zjavenia. Vraví sa však, že duchovia dodnes v dome ostávajú a niečo ich k tomuto miestu zjavne stále viaže.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára