V januári 1970 sa dvaja kamaráti vybrali na svoj obvyklý výlet na bežkách po zasneženej fínskej krajine v oblasti menom Imjärvi. Pri jasnom počasí a teplote -17 stupňov to mal byť ideálny deň na šport, avšak muži zažili v ten deň stretnutie s niečím neznámym, čo im zmenilo životy a zanechalo aj následky na ich zdravotnom stave.
7. januára 1970 Aarno Heinonen a Esko Viljo okolo štvrtej popoludní vyrazili do divokých lesov na svojich bežkách a spočiatku všetko vyzeralo normálne. Asi po polhodine športovania si obaja na chvíľu dali pauzu, a práve vtedy sa stalo niečo neobvyklé. Esko si všimol, že sa k nim z juhu blíži akýsi podlhovastý žiarivý objekt, z ktorého šľahali plamene. Upozornil na to svojho kamaráta, avšak objekt po chvíli zmizol. Muži nepočuli žiaden hluk typický pre lietadlo alebo helikoptéru, a tak to viac neriešili. O malú chvíľu sa však nad ich hlavami odrazu objavilo jasné svetlo, sprevádzané monotónnym bzučaním, ako keby boli blízko včelieho úľa.
Po pár sekundách sa už pred nimi na malej ploche v lese vznášal sivý oválny kovový objekt, pripomínajúci typické UFO. V priemere mal niekoľko metrov a zniesol sa asi 3 až 4 metre nad udivených svedkov. Na spodnej strane boli tri biele pologule a v strede akýsi kužeľ, ktorý sa vnoril do stroja, obklopený silným svetlom. Aarno v tom momente spanikáril a snažil sa ujsť, avšak zistil, že sa nemôže pohnúť. Po tom, čo objekt pristál, ho obklopila červená hmla, ktorá páchla ako síra a dráždila oboch svedkov v nose a hrdle. Uprostred oparu si obaja potom všimli malé biele svetlo, ktoré sa znieslo asi meter nad zem. To sa však náhle zväčšilo a zmenilo do červena a z nejakého neznámeho zdroja začali tiež vychádzať široké svetelné lúče zelenej, červenej a fialovej farby.
Aarno sa pozrel na svojho kamaráta a zrazu si všimol inú, menšiu postavu. Mužíček mal na sebe priliehavú zelenú kombinézu a biele rukavice a na hlave špicatú helmu. Jeho tvár bola tiež netypická, s veľkým zahnutým nosom a "voskovitou" pokožkou. V rukách držal akúsu skrinku s kruhovým otvorom, z ktorého žiarilo žlté svetlo. Obaja svedkovia si túto bytosť stihli obzrieť a opísali ju rovnako so všetkými detailami. Krátko na to sa však hmla rozplynula a UFO spolu s mužíčkom boli v momente preč. Obaja spočiatku stáli na mieste niekoľko minút a nehovorili nič. Aarno potom prvý pocítil, že polovica jeho tela, ktorou bol otočený k UFO, mu pripadá neprirodzene chladná, a následne zas príliš horúca.
Jeho končatiny boli stuhnuté a začali ho bolieť kĺby, po čom nasledovala silná bolesť chrbta. Obaja sa teda s ťažkosťami pomaly dovliekli domov, aj keď bývali asi len pol kilometra od miesta podivného stretnutia. Esko podobné príznaky pocítil trochu neskôr, kedy mu napuchla tvár a koža na jeho rukách a tvári sčervenala, ako keby bol spálený od slnka. Boleli ho tiež oči a hlava a taktiež mal problémy s kĺbami. Obaja teda šli taxíkom k lekárovi, avšak ten nevedel zistiť, čo im je, a tak im len dal tabletky na spanie, aby si oddýchli. Aarno však na tom bol na druhý deň ešte horšie, bolel ho chrbát a zvracal, mal časté nočné mory a bol celkovo dezorientovaný. Tento stav prešiel nakoniec až po 4 mesiacoch, kedy sa mohol konečne vrátiť do práce.
Esko tiež trpel niekoľko mesiacov, avšak jeho stav bol lepší než Aarnov a mohol popri tom pracovať. Zaujímavým následkom ich blízkeho stretnutia bolo, že Aarno Heinonen o sebe začal tvrdiť, že má liečivé sily a že pravidelne vída UFO. Pred ich zážitkom však tvrdil, že neverí na UFO a mimozemšťanov, a na druhej strane Viljo priznal, že on áno. Ich príbeh sa objavil vo viacerých zdrojoch, vrátane známeho časopisu o podobných javoch menom "Flying Saucer Review".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára