25. marca 1882 vyplával Iron Mountain z prístavu v meste Vicksburg na rutinnú plavbu do Pittsburghu s nákladom bavlny a melasy na bárkach ťahaných za loďou. V ten deň sa na horizonte objavili mraky, ktoré neveštili nič dobré, a bolo viac než pravdepodobné, že onedlho príde búrka a silný lejak. Parník vtedy stretla aj loď Iroquois Chief a jej kapitán videl, ako sa na palube muži pripravujú na búrku a snažia sa náklad zabezpečiť. Parník však prešiel okolo a pokračoval na svojej ceste. Onedlho sa však spustil očakávaný lejak a podmienky na rieke sa rapídne zhoršili. Netrvalo dlho a posádka lode Iroquois Chief zbadala, ako sa dolu riekou plavia bárky s nákladom parníka.
Kapitán lode vytušil, že parník narazil na ťažkosti, a tak pokračovali v plavbe v snahe lokalizovať Iron Mountain. O chvíľu sa na rieke objavili ďalšie stratené bárky a na šok posádky aj ženské telo, ktoré rozvodnená rieka niesla dolu prúdom. Pri neskoršej identifikácii sa zistilo, že išlo o stewardku z paluby parníka, no to bola údajne jediná obeť z Iron Mountain, ktorú sa podarilo nájsť. Incident bol nahlásený námorným úradom, ktoré následne spustili rozsiahle pátranie pozdĺž rieky i pod hladinou, kde potápači prečesávali dno bahnitej Mississippi. Aj napriek značnej veľkosti parníka sa však vtedy nenašla ani stopa po vraku, čo si nevedel nikto vysvetliť.
Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa po tejto podivnej katastrofe podarilo nájsť nejaké stopy. Nájdené dôkazy však priniesli viac otázok ako odpovedí, a ich charakter bol naozaj podivný. Jedného dňa totiž pracovníci okopávajúci plantáž menom Omega narazili na drevené trámy a zariadenie, ktoré pochádzali zo stratenej lode. Nájdené trosky boli lokalizované asi 20 míľ od miesta nehody a ďaleko od rieky. Nikto netušil, ako sa kusy lode dostali tak ďaleko na súš a skončili na bavlnenom poli. Vyzeralo to, ako keby sa o osud parníka postarala neznáma sila, ktorá kusy lode premiestnila z rieky ponad krajinu. Logickejšie vysvetlenia tvrdili, že loď narazila na skaly a rozpadla sa. Kusy lode mohli byť potom zanesené násypmi až na pole, kde boli nájdené.
Kde sa však nachádzal zbytok lode? Niektorí si mysleli, že silné dažde trosky pochovali pod nánosmi bahna kdesi pozdĺž rieky. Príbeh sa však počas rokov stal miestnou legendou, a rôzne zdroje uvádzajú rôzne detaily. Podľa iných správ bola posádka až na nešťastnú stewardku zachránená, keď ju našla druhá loď. Námorníci sa vraj na poslednú chvíľu zachránili, keď sa vtesnali na bárky a prerezali laná, ktoré ich spájali s parníkom. Tieto správy sa vraj objavili aj v miestnych novinách v apríli 1882, čo znie dôveryhodnejšie. Na rieke Mississippi sa však v tej dobe lode potápali často, a bolo to z prirodzených dôvodov, ktoré nezahŕňali žiadne zásahy nadprirodzených síl, keďže rieka dokázala byť niekedy nepredvídateľná. Je teda dnes nemožné tvrdiť, či ide vskutku len o miestnu historku, ktorá bola počas rokov prikrášlená o tajuplné detaily, alebo je vysvetlenie prirodzené.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára