Bizarné stretnutie v Garson

Mladý baník a maliar talianskeho pôvodu menom Ennio La Sarza sa jedného dňa roku 1954 v kanadskom mestečku Garson dostal do kontaktu s naozaj nepozemskými bytosťami, ktoré tam údajne zavítali na palube svojho UFO. Išlo pritom o rešpektovaného občana, ktorý bol v miestnej komunite považovaný za rozumného a úprimného človeka. Príbeh, ktorý La Sarza po svojom zážitku vyrozprával, sa však môže zdať bizarný aj pre hollywoodske sci-fi filmy.

Prípad sa objavil aj v slávnych spisoch menom Project Blue Book medzi mnohými ďalšími mimozemskými hláseniami. 2. júla 1954 si asi o piatej podvečer 23-ročný La Sarza popri práci všimol na oblohe smerom na sever niečo neobvklé. K zemi totiž mieril objekt, ktorý sa pohyboval minimálne dvojnásobnou rýchlosťou ako lietadlá tej doby. Svedok si najprv myslel, že dôjde k pádu, no objekt len odrazu prudko zabrzdil a ostal visieť nad zemou neďaleko miesta, kde stál. Stroj mal podľa jeho slov vzhľad typických lietajúcich tanierov, ako ich po vojne ľudia začali nazývať, a v priemere meral asi 8 metrov. Po stranách mal okienka, na vrchu akúsi anténu a zo spodu trčal aparát na pristávanie. 

Už tento pohľad Ennia ohromil, až ostal s otvorenými ústami sledovať celú scénu. To však ešte nečakal, že z útrob UFO vyjde čosi, na čo už nikdy v živote nezabudne. Zo stroja odrazu zostúpili tri obrovské, neľudsky vyzerajúce kreatúry. Každá z nich merala na výšku zhruba 4 metre, bola modro-zelenej farby a ich tváre mali dokonca farbu, ktorú Ennio ani nedokázal pomenovať. Zdalo sa tiež, že ich telá svetielkujú. Bytosti mali len jedno oko na mieste čela, 6 rúk a 6 chlpatých nôh, a miesto dlaní len akési klepetá, ktoré sa kŕčovito otvárali. Akoby toho nebolo málo, na hlavách mali aj dve anténky alebo výbežky, ktoré mohli slúžiť ako uši. Ich výzor celkovo pripomínal skôr hmyz, a keď sa "vedúci" votrelcov začal k svedkovi približovať, veci nabrali ešte desivejší rozmer.

Ennio začal aj napriek šoku inštinktívne cúvať, keď ho odrazu zasiahol akýsi "psychický náraz", ktorý ho hneď doslova zamrazil na mieste. Potom sa mu bytosť mentálne prihovorila a žiadala od neho splnenie nejakej úlohy, ktorú však na smrť vydesený svedok odmietol spraviť a odvetil, že "radšej umrie, ako keby mal počúvnuť". V tom momente však už Ennio od hrôzy rovno omdlel. Keď sa onedlho prebudil, na jeho úľavu bolo UFO a jeho obludní okupanti preč. V zemi po nich ostali len odtlačky stroja a svedok sa hneď zobral a udalosť oznámil nielen svojim nadriadeným, ale rovno aj leteckým silám Kanady RCAF. 

Hlásenie sa však dostalo do spomínaného spisu Project Blue Book a ako to už v 50-tych rokoch s podobnými správami bývalo, reportéri sa na príbeh zniesli ako supy. Ennio bol v novinách citovaný aj s vecami, ktoré reálne nevyhlásil, ako napríklad, že UFO prišlo z Marsu. 9. júla 1954 boli vyhotovené aj oficiálne nahrávky s reportérmi, ktorí svedka spovedali, no tie sa kdesi po čase stratili alebo boli zničené. Svedok taktiež nikdy nepodstúpil hypnózu v snahe odhaliť, čo sa mohlo stať po tom, čo omdlel. Niektorí zúčastnení sa domnievali, že bytosti chceli Enniovi zdeliť nejaké varovné správy o živote na Zemi, ako to v niektorých podobných prípadoch bolo, avšak to sa už nikdy nepotvrdilo.