Démon z Brownsville Road

V roku 1988 zakúpil Bob Cranmer starší dom na ulici Brownsville Road 3406 neďaleko Pittsburghu v štáte Pennsylvánia. Bolo mu však trocha podozrivé, že predošlí majitelia hneď akceptovali jeho najnižšiu ponuku a dokonca to vyzeralo, že sa chcú čím skôr odsťahovať. Cranmerovci sa čoskoro mali dozvedieť, čo bolo vlastne príčinou rýchleho predaja domu. Nešlo však o žiadne technické závady, ale o niečo oveľa zlovestnejšie.

Už keď rodina prišla na prehliadku ich nového bývania, Bobov syn Bobby junior sa v jednej chvíli skupinke vytratil a vybral sa na vlastný prieskum, zatiaľ čo sa ostaní vybrali do pivnice. Onedlho však chlapca našli na schodoch pred vchodom domu, ako zúfalo narieka. Dieťa tvrdilo, že "videlo ducha", čo dospelí samozrejme zamietli s tým, že ide o jeho predstavivosť. Bobova manželka Lesa od začiatku mala taktiež dojem, že dom je pre nich príliš veľký a z nejakých dôvodov z neho má zimomriavky. Bob to však odignoroval a bol odhodlaný, že z neho spraví nový domov pre svoju rodinu. Pre istotu sa však predávajúceho ešte spýtal, či je s budovou všetko v poriadku. Ten zjavne pochopil, kam mieri, na čo mu odpovedal, že je v poriadku a v obývačke bola už niekoľkokrát usporiadaná omša.

Bobovi táto odpoveď prišla síce neobvyklá, no s potvrdením, že je všetko v poriadku ju nakoniec vypustil z hlavy. Po nejakej dobe však narazil na ďalšiu zvláštnu vec. Pri práci v predzáhradke jedného dňa objavil malú kovovú skrinku, v ktorej boli rôzne náboženské predmety. Keď teda zavolal predávajúcemu a požadoval vysvetlenie, ten mu len tajomne odvetil: "Len to vráťte späť kde ste to našli." Nie dlho po tom, čo sa rodina nasťahovala, sa ešte len skutočný charakter domu začal prejavovať na jednotlivých členoch. Niektoré rána rodina po zobudení nachádzala svetlá na dolnom poschodí a rádio zapnuté. Deti zas v noci počuli kroky a klopanie na steny ich izieb. 

Počas mesiacov a rokov tieto javy naberali na intenzite. Bob si začal uvedomovať, že čokoľvek, čo s nimi v dome prebýva, chce priamo ovplyvniť jednotlivých členov rodiny. Ich najmenší syn sa zo šťastného trojročného dieťaťa rýchlo zmenil na introverta, ktorý sa bál svojej vlastnej izby. Chlapec odmietal spať vo svojej posteli a radšej sa po nociach skrýval do šatníka. Keď bol nakoniec do domu prizvaný kňaz, aby izby vysvätil, chlapec sa vraj odrazu postavil do dverí a nechcel ho pustiť dnu. Nadprirodzené prejavy sa začali opakovať častejšie a boli násilnejšie. Niektorí sa ráno prebúdzali so škrabancami a kúsancami na tele a Bob vraj viackrát videl nejasnú čiernu hmlu, ktorá sa v dome objavovala.

Rodina síce v interiéri umiestnila viacero krucifixov, no tie boli na ich šok niekedy ohnuté či zlomené neznámou silou, alebo rovno zleteli zo steny, aj keď pri nich nikto v tom čase nebol. Objavila sa údajne aj odporne zapáchajúca tekutina, ktorá občas vytekala zo stien a stropov. Tá bola zaslaná na analýzu do laboratória, kde sa však nedalo potvrdiť, o akú tekutinu ide. Jedna vec sa však zistila – tekutina obsahovala ľudské kožné bunky. Útoky neviditeľného tyrana sa medzitým stupňovali, až sa po rokoch stresu a strachu Lesa spolu s jej synmi psychicky zrútili a ocitli na psychiatrom oddelení v miestnej nemocnici. 

Bob nakoniec nemal na výber a zavolal samozvaného démonologa Adama Blaia. Ten objavil malý úložný priestor hneď vedľa schodov, a naliehal, aby rozrezali steny vnútri. Blai spolu s rodinou následne za stenou objavili predmety, ktoré patrili predošlým majiteľom domu, vrátane Lego kociek jedného z Cranmerových synov. Nachádzal sa tam dokonca aj nákres domu z roku 1909. Po nástupe nového milénia nasledoval asi dvojročný exorcizmus, ktorý bol vraj v roku 2006 konečne úspešný a prejavy neznámych síl v dome prestali. Bob nakoniec v roku 2014 vydal o celom prípade knihu, ktorá sa hneď stala bestsellerom, avšak zožala aj mnoho kritiky a skepticizmu. V roku 2019 nakoniec Bob dom otvoril pre verejnosť ako penzión pod názvom "The Brownsville Road House". Uvidí sa teda, či odvážni hostia prídu s novými príbehmi, alebo je "zlo" v dome dávno zažehnané.