12. júla 2018

Incident v Maracaibo

História stretnutí s UFO sa začala detailne datovať v podstate len nedávno, no ľudia zjavne tieto javy podľa starých správ videli počas celej histórie. Nie je taktiež známych veľa prípadov, pri ktorých by ľudia na následky takýchto stretnutí zomreli. Predsa len sa však nájdu aj prípady z dávnejších dôb, kedy svedkovia zažili niečo, čo sa im nakoniec kruto vypomstilo.

Tento nie veľmi známy prípad sa odohral v roku 1886 a dostal pomenovanie "incident v Maracaibo". Maracaibo predstavuje druhé najväčšie mesto vo Venezuele a je známe, že aj tento juhoamerický štát dodnes patrí medzi krajiny s vysokým výskytom UFO. V časopise Scientific American sa tento príbeh objavil v novembri 1886 a jeho autorom bol Warner Cowgill, ktorý zjavne bol priamo na mieste, keďže list odoslal z amerického konzulátu v Maracaibo. Jednej rodine sa vtedy totiž prihodilo niečo, čo na nich zanechalo hrôzostrašné následky. V jeho liste sa písalo:

"V noci 24. októbra spala 9-členná rodina v chatrči neďaleko Maracaibo. Vonku zúrila búrka sprevádzaná bleskami a silným dažďom. Členovia rodiny sa odrazu zobudili na hukot a jasné svetlo, ktoré naplnilo ich dom. Vydesení obyvatelia si zrejme mysleli, že nastal koniec sveta, pretože hneď klesli na kolená a začali sa modliť. V tom im však rýchlo zabránil sladkastý zápach a akýsi dym, z ktorého prišlo všetkým nevoľno a začali zvracať. Na ich tvárach a perách sa taktiež objavilo silné opuchnutie, ktoré si nikto nevedel vysvetliť. Na druhé ráno opuchy zmizli, avšak zanechali veľké tmavé pľuzgiere. Počas nasledujúcich deviatich dní však nikto z nich necítil silnejšie bolesti, až kým sa ich vyrážky nezmenili na otvorené rany. Z hláv im zároveň začali opadávať vlasy a koža na tej strane, ktorou boli v tú noc otočení k stropu. Zaujímavosťou bolo, že samotný dom ostal nepoškodený a v tú noc boli všetky dvere aj okná zatvorené. Nikde neboli známky po údere bleskom a rodina tvrdila, že okrem monotónneho hukotu nepočuli iné zvuky. Spomínaného deviateho dňa taktiež stromy a vegetácia v okolí ich domu začali odumierať. Samotné obete som navštívil v nemocnici, pričom ich rany vyzerajú hrozivo. Veríme však, že ich zranenia nebudú mať fatálne následky."

Tam sa správa Warnera Cowgilla končí a nie je viac známe, aký osud rodinu postihol. Aj napriek jeho optimizmu v poslednej vete sa však dá predpokladať, že prípad dopadol presne opačne. Symptómy opísané v liste totiž jasne naznačujú, že všetkých 9 členov rodiny bolo vystavených silnej dávke rádioaktívneho žiarenia, presne tak, ako ich poznáme dnes. V tej dobe však rádioaktivita ešte nebola známa, a tak Cowgill tento záver nemohol vysloviť. Vystavenie sa silnej dávke radiácie má väčšinou za následok smrť, a tak sa predpokladá, že rodinu zrejme čakal takýto osud. Je však možné, že sa nakoniec uzdravili, avšak o tom už nikde nie sú žiadne záznamy.

Aj keď sa v tomto príbehu nespomína nič o vesmírnych strojoch a lietajúcich tanieroch, prípad nápadne pripomína iné stretnutie, ktoré je známe ako incident Cash-Landrum z roku 1980. Prípadov, kedy boli ľudia pri stretnutí s mimozemskými strojmi ožiarení dávkou radiácie je v skutočnosti omnoho viac. Existujú teórie, že mimozemské civilizácie pre pohon svojich lodí používajú jadrovú energiu. To môže taktiež vysvetľovať, prečo mnoho hlásení UFO pochádza z blízkosti jadrových a iných elektrární. Je teda pravdou, že tieto vesmírne stroje môžu vážne ublížiť, či dokonca zabiť ľudí? Prípad z Maracaibo vskutku môže byť týmto odstrašujúcim príkladom. Keď teda nabudúce pri prechádzke lesmi či poliami zbadáte na zemi UFO, v rámci vlastného zdravia sa nepribližujte príliš blízko.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára