12. októbra 2013

Veľký šedý muž z hory Ben Macdhui

Horské hrebene Škótska každoročne svojou divokosťou a majestátnosťou priťahujú mnoho návštevníkov z rôznych krajín, no ich svahy majú aj svoju temnú stránku, ktorá už vydesila mnoho ľudí. Vraví sa, že v horách straší, pričom najznámejšou bytosťou, s ktorou sa mnoho turistov stretlo, je takzvaný "Veľký šedý muž", ktorý máta na hore Ben Macdhui.

Hora Ben Macdhui je so svojou výškou 1309 metrov najvyšším vrchom pohoria Cairngorms a druhým najvyšším vrchom Škótska. Mnoho horolezcov je presvedčených, že horou sa zakráda záhadná bytosť, ktorá dostala pomenovanie "Fear Liath Mor", teda Veľký šedý muž. Táto entita je robustnej postavy s výškou údajne až 3 metre a má veľmi dlhé ruky aj nohy. Má šedú farbu tela, pričom niektorí opisujú, že ide o srsť, a na pohľad pôsobí desivo. Legendy hovoria, že Veľký šedý muž prenasleduje každého, kto sa odváži vstúpiť na jeho územie.

Prvá zmienka o tejto bytosti sa objavila roku 1925. Profesor Norman Collie sa na zhromaždení klubu Cairngorm Club zmienil, že roku 1891, keď cez hustú hmlu schádzal z hory, za sebou odrazu začul padanie kameňov. S každým krokom počul, ako sa za ním niekto zakráda, pričom sa mu zdalo, že kroky jeho prenasledovateľa sú oveľa väčšie ako jeho. Collie to však v mysli zamietol ako halucinácie a pokračoval v zostupe, no kroky ho stále prenasledovali. Panika v ňom začala narastať, až sa nakoniec bezhlavo rozbehol dolu svahom. Zastavil sa až po piatich míľach pri lese Rothiemurchus Forest. I keď svojho prenasledovateľa nikdy nevidel, mal zlý pocit, že ho sledoval veľký a hrozivý tvor. Collie sa potom zaprisahal, že sa na horu už nikdy nevráti sám.

Po tejto spovedi sa profesorovi ozval doktor Kellas, ktorý mal na hore podobný zážitok. Kellas spolu so svojím bratom Henrym boli na hore blízko vrcholu, keď si všimli, že sa k nim spoza mohyly blíži veľká postava. Keď sa dostala do priesmyku, na chvíľu im zmizla z dohľadu, no obaja muži nemali o stretnutie s bytosťou záujem a tak sa behom dali na útek. Tento príbeh spolu so svedectvom profesora Collieho sa onedlho dostal aj do novín. Následne na svetlo sveta vyšli viacerí horali, ktorí taktiež mali podobné zážitky, no doposiaľ sa o nich báli hovoriť. Všetci pritom na Ben Macdhui pociťovali nevysvetliteľnú paniku a strach a vedeli, že na hore sa nachádza neznáma nevraživá prítomnosť niečoho, čo chce odstrašiť kohokoľvek, kto na túto pustú horu vylezie.

Jeden príbeh sa objavuje aj v knihe Richarda Frereho s názvom "The Big Grey Man of Ben Macdhui", v ktorej Frere opisuje zážitok svojho známeho. Ten sa roku 1940 rozhodol na hore utáboriť a stráviť na nej noc. V stane, ktorý si postavil blízko mohyly, sa však odrazu začal cítiť "morbídne", no nakoniec zaspal. Zobudil sa však na pocit toho, že ho niekto sleduje. S hrôzou zbadal, že v mesačnom svetle pred jeho stanom stojí veľká postava. V strachu sa však nevedel pohnúť a iba čakal, čo sa stane. Postava nakoniec odišla, a až vtedy si ju muž v mesačnom svite lepšie obzrel. Zbadal veľkého tvora hnedej farby, ako si vykračuje dolu svahom. Jeho výšku muž odhadol na neuveriteľných 6 metrov a tvrdil, že postava bola vystretá, mala široké ramená a úzke boky. 


Roku 1965 sa na hore našli obrovské stopy, ktoré merali asi 42 centimetrov a vzdialenosť medzi nimi bola až 1,5 metra. Na začiatku 90. rokov zas skupina troch mužov kráčala lesnou cestičkou neďaleko Aberdeenu, keď si jeden z nich v diaľke všimol "bežiacu tmavú postavu". Prepadol ho pocit hrôzy. Jeho kolegovia však nevideli nič, no keď sa pred seba pozreli, zbadali tvár, ktorá sa na nich pozerá pomedzi konáre. Opísali ju ako "ľudskú, no nie úplne ľudskú". Jeden z nich na ňu hodil kameň, na čo rýchlo zmizla v lese. O pár týždňov neskôr šla tá istá trojica autom znova blízko Aberdeenu, keď ich začala prenasledovať tá istá bytosť. Postava bola tmavá a vysoká a bežala za autom vo vysokej rýchlosti. Nakoniec to však vzdala a ostala stáť v strede cesty.

V oblasti hory a okolí sa však ľudia nestretli len s podivnými tvormi. Mnohí opisujú nevysvetliteľné pocity paniky a depresie, ktoré ich náhle prepadnú. Niektorí sa vraj dostali aj do stavu podobného tranzu a kráčali k nebezpečným okrajom útesov, pričom si mysleli, že na nich číha smrteľné nebezpečenstvo a je lepšie utiecť skokom z útesu. Objavili sa i tvrdenia, že svahmi sa ozýva prízračná hudba a smiech a často počuť zvuk ťažkých krokov.

Javy sa však nesústredia len na Ben Macdhui. V 20. rokoch šiel skúsený horolezec Tom Crowley po hore Braeraich, keď zbadal veľkú postavu, ktorá bola obklopená akousi šedou hmlou. Bytosť mala špicaté uši, dlhé nohy a pazúry na prstoch. Šokovaný Crowley sa však dlhším prieskumom nezaoberal a vzal nohy na ramená. Na svete sa však nachádza viacero hôr i miest, kde sa sústredia podobné javy ako na Ben Macdhui. Tieto "oblasti okien", ako sa zvyknú nazývať, sú podľa vyšetrovateľov v oblasti nadprirodzena nejakými "medzičlánkami" medzi dimenziami alebo dokonca portálmi do iných svetov (pozri aj Point Pleasant). Sú snáď Veľký šedý muž a bytosti jemu podobné strážcami týchto portálov, ktorí majú odstrašiť votrelcov?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára