Tajomné vozidlá zo záhrobia

Historky o prízračných vozidlách každého druhu sa objavujú vo viacerých formách – niektoré sú prízračné vo svojej podstate, niektoré sú prekliate zlými silami a niektoré proste nemajú žiadne logické vysvetlenie. Treba však mať na pamäti, že mnohé tieto "duchárske" príbehy sú väčšinou výsledkom populárnych mestských legiend. To však nevylučuje, že sú tieto historky často znepokojivé.

Duchovia havarovaného lietadla
Jedným z najznámejších prípadov "prízračného vozidla" je neslávne známa havária letu Eastern Airlines Flight 401. Prúdové dopravné lietadlo, ktoré v decembri 1972 spadlo za nešťastných okolností do močiarov na Floride a rozbilo sa na kúsky, si vyžiadalo 101 obetí, vrátane pilota Boba Lofta a letového inžiniera Dona Repa. Okolnosti nešťastia však onedlho dostali ešte desivejší zvrat, keď sa začalo povrávať, že kusy lietadla, ktoré boli po nehode namontované do iných lietadiel, sprevádzajú i nešťastné duše obetí, ktoré pri havárii zahynuli. Piloti istého lietadla, v ktorom sa nachádzali kusy z havarovaného lietadla, začali mávať strašidelné vidiny. Často vraj videli pilota Lofta i letového inžiniera Repa ako sedia medzi cestujúcimi a niekedy dokonca nadväzujú i konverzáciu s posádkou. Prízraky vraj vyzerali úplne živo, až kým náhle nezmizli ako para.

Duchovia havarovaného lietadla sa zvyčajne objavovali blízko pri častiach, ktoré boli do iných strojov namontované. Jeden mŕtvy člen posádky sa údajne raz zjavil istému technikovi a informoval ho o tom, že už zaňho urobil kontrolu pred letom. Pri inej príležitosti sa zas tvár Dona Repa zjavila v rúre (ktorá pochádzala samozrejme z havarovaného lietadla) a varovala troch členov posádky, že počas letu vznikne na palube lietadla požiar. Lietadlu sa neskôr vskutku vznietil jeden z motorov a tak musela byť posledná etapa letu zrušená. Spoločnosť Easter Airlines sa k týmto príbehom zo záhrobia väčšinou nevyjadruje. Strážni duchovia sú však už v histórii spoločnosti niečím ako kultom. Sám viceprezident spoločnosti vraj raz vyhlásil, že sa s duchom z osudného letu tiež stretol.

Strašidelné metro
Štokholm, hlavná metropola Švédska, zas skrýva svoje tajomstvo pod zemou. Metrom sa podľa miestnych legiend preháňa strieborný, strašidelným jasom svietiaci vlak s názvom Silverpilen ("strieborný šíp"). Zastavuje vraj na náhodných zastávkach a v náhodných intervaloch, niekedy je úplne prázdny a niekedy plný prízračných cestujúcich. Ak sa nejaký nešťastník ocitne na jeho palube, skončí vraj na "stanici mŕtvych" s názvom Kymlinge, ktorá v skutočnosti reálne existuje, no je už roky nepoužívaná. Niektoré obete vraj už nikdy nikto nevidel, iné sa zas objavia až o dlhé týždne neskôr.

Skutočnosť je taká, že Silverpilen je reálny vlak, ktorý bol experimentálne zostavený z 8 vozňov hliníkovej farby. Nikdy však nebol masovo vyrábaný a tak sa používal hlavne ako záložný vlak v časoch najväčšieho vyťaženia. Od ostatných vlakov, ktoré metrom premávajú, sa značne líši, a tak si niektorí cestujúci mohli pomyslieť, že strieborný prázdny vlak, ktorý sa náhle na zastávke zjavil, pochádza z iného sveta. Vlak sa roku 1996 prestal natrvalo používať a odvtedy si vyslúžil strašidelnú reputáciu a tak sa dodnes povráva, že Silverpilen stále straší v opustených tuneloch metra.

Prízračný autobus
Roku 1934 sa v Londýne stala kuriózna nehoda, pri ktorej jeden vodič náhle stočil volant a nabúral do múru, ktorý viedol popri Cambridge Gardens. Muž na mieste zomrel po tom, čo auto pri náraze explodovalo. Spočiatku sa nevedelo, čo u vodiča spôsobilo náhle stočenie volantu a následný náraz, no viacerí svedkovia onedlho prišli s odpoveďou – mohol za to prízračný autobus. Od 30. až po 90. roky 20. storočia kolovali Londýnom historky o veľmi reálne vyzerajúcom červenom poschodovom autobuse s číslom 7, ktorý však údajne nepochádzal z tohto sveta. Objavoval sa vraj vždy na určitom mieste o štvrť na dve nadránom a hnal sa divoko ulicou priamo pomedzi vydesených vodičov. Nikdy však nemal zapnuté svetlá a nikdy nikto za volantom nevidel vodiča. Keď sa vydesení vodiči po divokých manévroch, keď sa chceli autobusu vyhnúť, otočili, autobus sa vyparil akoby ani neexistoval.

Skákajúce auto z Cape Town
Keď sa nejaké vozidlo dá do pohybu samo od seba, neveští to nič dobré. Istá rodiny z Kapského mesta v Južnej Afrike a ich hosť sa jednej noci zobudili na silný náraz. Keď všetci vyšli von, v úžase zistili, že Renault, ktorý patril ich hosťovi sa po dvore pohybuje bez zjavnej príčiny, pričom pri pohybe "poskakoval". Auto nakoniec prerazilo plot a zastavilo sa. Spočiatku si všetci mysleli, že sa ho niekto pokúsil ukradnúť, no zistilo sa, že za volantom nikto nesedí. Najdivnejšie však na tom bolo, že auto bolo zamknuté, okná boli pevne uzavreté a dokonca i ručná brzda bola zatiahnutá. Keď na miesto dorazila polícia, nechcela svedkom veriť ani slovo – až kým sa auto odrazu znova samo nenaštartovalo. Renault opäť ožil hlasným rachotom a začal cúvať podobným skákavým spôsobom ako predtým, až kým ho nezastavil strom. Po vyšetrovaní spoločnosť Renault poskytla vysvetlenie, že problémy boli zrejme spôsobené hrdzavým štartovacím káblom. Podivné skákanie a rachot auta však ostali neobjasnené. 

Prízračný vlak Abrahama Lincolna
Jedným z najznámejších vozidiel zo záhrobia v americkom folklóre je strašidelný parný vlak, ktorý premáva cez 180 miest každý apríl. Jedná sa vraj o prízrak reálneho vlaku, ktorý viezol telo prezidenta Lincolna po atentáte, pri ktorom zomrel. Povráva sa, že na miestach, kde sa vlak objaví, sa zastavia všetky hodiny. Na vlaku vidieť i truhlu zakrytú americkou vlajkou, v ktorej ležalo telo prezidenta a ktorú strážia duchovia vojakov v uniformách spojencov. Vlak sa vraj zjavuje z podivnej čiernej hmly a vzduch v jeho prítomnosti náhle chladne. Jeho cestu predstavuje 2700 kilometrová dráha, po ktorej bolo Lincolnovo telo dovezené do Springfieldu v Illinois, i keď prízračný vlak tam vraj nikdy nedorazí.

Prekliate auto Františka Ferdinanda
Nebol to len James Dean, ktorý podľa všetkého vlastnil prekliate auto, ktoré jemu a mnohým iným po ňom prinieslo smrť. Jedno auto firmy Graf & Stift, v ktorom pri atentáte zomrel i arcivojvoda František Ferdinand, malo podobnú povesť. V období 12 rokov po atentáte sa auto dostalo do rúk 15 majiteľov a počas tohto obdobia zapríčinilo mnoho nehôd, pri ktorých zomrelo 13 ľudí. Jeden majiteľ, rakúsky generál, sa čoskoro zbláznil a umrel v blázinci. Iný zas autom smrteľne zrazil dvoch dedinčanov, i keď sa chcel nehode vyhnúť, a narazil do stromu len 9 dní po tom, čo auto kúpil. Ďalší majiteľ zas spáchal samovraždu. A tam sa to ešte ani zďaleka nekončí.

Guvernér Juhoslávie mal počas vlastnenia vozidla dokopy 4 nehody, pričom jedna ho stála ruku. Keď si neskôr jeho priateľ a lekár "prekliate" auto kúpil, prevrátil sa s ním a na mieste zomrel. Podobný osud stihol ďalšieho majiteľa, ktorý bol závodníkom. Istý srbský farmár zas nemal ani šancu auto vyskúšať – prevrátilo sa už počas prevozu a privalilo ho. Posledný majiteľ, pôvodom z Rumunska, mal asi najmenej šťastia. Keď šiel autom spolu s ďalšími 4 priateľmi na svadbu, stratil nad jazdou kontrolu a všetci piati pri nehode zahynuli. Toľko vravia historky, ktoré sa objavili niekedy v 50. rokoch. Dnes auto stojí v rakúskom múzeu a o jeho prekliatí sa stále polemizuje.

Ponorka, na ktorej strašilo
Počas prvej svetovej vojny boli ponorky silnou zbraňou. Nemecké ponorky triedy UB III patrili medzi najnebezpečnejšie a počas vojny údajne potopili až 507 nepriateľských lodí, vrátane obávanej Britannie. Jedna z týchto ponoriek však bola nebezpečná i samotnej posádke. Už počas stavby sa udialo niekoľko podivných nehôd. Traja robotníci sa udusili na dieselových splodinách a dvoch zabil uvoľnený nosník. Počas testovania zas jedného člena posádky vlna zmietla z paluby a už ho nikdy nenašli. Pri prvej plavbe pri poruche ponorka klesla na samotné dno a musela hodiny čakať na záchranu. I keď sa ponorku aj s posádkou podarilo zachrániť, muži ochoreli kvôli uvoľňujúcim sa jedovatým plynom a dvaja z nich následne zomreli.

Ponorka však bola označená za plavbyschopnú. Počas jednej z prvých misií jedno torpédo náhle explodovalo a zabilo 8 členov posádky, vrátane dôstojníka. Čoskoro na palube začali ostatní vídať ducha mŕtveho dôstojníka. Onedlho na to samotného kapitána zabil letiaci šrapnel, ktorý mu odťal hlavu. Tej istej noci údajne viacerí videli, že kapitánovo bezhlavé telo stráži dôstojníkov duch. Po všetkých incidentoch sa posádka rozhodla, že toho má dosť a požiadala o preloženie, no nemecké námorníctvo nemohlo zohnať náhradnú posádku až dovtedy, kým nebol na ponorke uskutočnený exorcizmus. Ani tam sa však príbeh prekliatej ponorky nekončí. O pár mesiacov neskôr vraj ponorku zlikvidovala americká ponorka – až na jeden detail. Americký kapitán tvrdil, že nikdy nemali šancu vypáliť torpéda – nemecká ponorka údajne explodovala sama od seba.