Auto z minulosti
V októbri 1969 cestoval muž identifikovaný iba ako L. C. a jeho obchodný partner Charlie z Abbeville v Louisiane po ceste Highway 167. Počas jazdy po prázdnej ceste však náhle muži narazili na neobvyklé staromódne auto, ktoré šlo veľmi pomaly. Obaja boli zo vzhľadu auta udivení, keďže podľa ich odhadu mohlo mať už 30 rokov a bolo stále v perfektnom stave. Zmiatlo ich tiež, že na oranžovej poznávacej značke stálo iba "1940". Spočiatku si obaja mysleli, že auto ide len z nejakej prehliadky veteránov. Keď ho obiehali, spomalili, aby si starý model lepšie prezreli. Na ich prekvapenie za volantom sedela žena oblečená v staromódnych šatách zo 40. rokov a vedľa sedelo dieťa oblečené podobne. Keď ich žena zbadala, zjavne ju to vyľakalo a začala panikáriť. L. C. sa jej cez okienko spýtal, či nepotrebuje pomoc, na čo žena prikývla. Muži teda auto obehli, zaparkovali na krajnici a keď vyšli von – staromódneho auta už nebolo. Široko-ďaleko sa nenachádzala žiadna odbočka ani poľná cesta, kde by staré auto mohlo odrazu zmiznúť. O pár sekúnd pri mužoch zastavil iný vodič, ktorý im oznámil, že ich z diaľky videl parkovať pri krajnici spolu so staromódnym autom – ktoré sa odrazu rozplynulo vo vzduchu.
Motorest z inej dimenzie
Jednej noci roku 1972 cestovali 4 vysokoškoláčky po dni strávenom na rodeu v Nevade späť na svoj internát v Cedar City v Utahu. Bolo už desať hodín večer a dievčatá dúfali, že stihnú doraziť na internát včas pred večierkou. Cestovali však po ceste Highway 56, ktorá bola povestná tým, že na nej straší. Po jednej odbočke, ktorá viedla na sever, sa však cesta pod kolesami ich auta zmenila z asfaltovej na cementovú. Všetky ostali šokované, keď sa cesta náhle končila útesom, a tak sa museli vrátiť späť. Všetko však odrazu bolo akosi naopak. Krajina sa okolo nich zmenila a študentky zrazu míňali červené kaňony, polia obilia aj borovicové lesy, ktoré nikdy predtým v týchto miestach nevideli. Stratené študentky boli nakoniec rady, že dorazili k nejakému motorestu. Zaparkovali na parkovisku a jedna z nich sa chcela z okienka spýtať na cestu mužov, ktorí práve vychádzali z dverí. Náhle však vykríkla a vodičke prikázala, aby okamžite dupla na plyn. Dievčatá si ešte všimli, že muži ich prenasledujú v podivných vajcovitých strojoch s tromi kolesami. Po chvíli ich však striasli a vrátili sa cez kaňony späť na známu asfaltovú cestu. Študentka, ktorá vykríkla, napokon tvrdila, že "muži" v skutočnosti vôbec neboli ľuďmi.
Časová slučka v hoteli
V roku 1979 prechádzali dva britské páry severom Francúzska a hľadali miesto, kde by prespali. Cestou videli zvláštne tabule, ktoré propagovali akýsi staromódny cirkus. Dorazili k budove, ktorá vyzerala ako motel, no miestni im povedali, že je to iba hostinec a že hotel sa nachádza ďalej po ceste. Po pár kilometroch teda cestovatelia našli staro vyzerajúcu budovu s nápisom "hotel". Dnu bolo všetko z masívneho dreva a nikto z nich nevedel nájsť modernejšie veci, akými boli napríklad telefóny. Ich izby dokonca nemali ani zámky a zamykali sa na závoru a oknám chýbali sklenené výplne, ktoré nahradzovali drevené dvierka. Pri raňajkách nasledujúceho rána do jedálne vošli dvaja policajti v staromódnych uniformách, ktoré sa už dávno nenosili. Po tom, čo od policajtov výletníci dostali veľmi zlé súradnice k Avignonu, zaplatili za hotel iba 19 frankov a odišli. Po dvoch týždňoch v Španielsku sa dva páry rozhodli vrátiť sa do Francúzska a znova prespať v starom, no veľmi lacnom hoteli. Tentokrát však starú budovu nemohli nájsť, aj keď si boli istí, že sa nachádzajú presne na tom istom mieste. Hotel zrazu neexistoval a fotografie, ktoré v ňom výletníci spravili, sa nedali vyvolať. Krátky prieskum odhalil len to, že uniformy podobné tým, ktoré mali policajti v hoteli, sa nosili okolo roku 1905.
Predpremiéra leteckého útoku
Roku 1932 sa reportér pre nemecké noviny J. Bernard Hutton a jeho kolega a fotograf Joachim Brandt podujali spraviť reportáž o lodeniciach v okrese Altona v Hamburgu. Po krátkej prehliadke, ktorú im poskytol personál lodenice, boli už muži na odchode, keď nad hlavami začuli vrčanie motorov lietadiel. Spočiatku si mysleli, že ide o nejaké cvičenie, no tento dojem onedlho vystriedalo burácanie bômb a protilietadlovej streľby. Obloha náhle stmavla a obaja si uvedomili, že sa ocitli uprostred leteckého náletu. Chytro teda skočili do svojho auta a vrátili sa späť do Hamburgu. Po chvíli sa však obloha vrátila do pôvodného stavu a nastalo znova pokojné odpoludnie. Keď sa muži obzreli k lodeniciam, nič nenaznačovalo, že by tam len pred chvíľou vybuchovali bomby či lietali lietadlá. Fotografie, ktoré Brandt počas "náletu" spravil, taktiež neukazovali nič neobvyklé. Stalo sa to až v roku 1943, kedy britské letecké sily napadli Hamburg a zničili lodenice – tak ako to videli Hutton a Brandt o 11 rokov skôr.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára