V roku 1878 ostali obyvatelia malého prístavného mestečka Ballycotton zaskočení, keď sa na oceáne neďaleko pevniny odrazu objavil úplne nový ostrov. Všetkým bolo jasné, že sa nejedná len o veľrybu alebo niečo podobné, pretože na ostrove bolo jasne vidieť pobrežie a lesy. Po nejakej chvíli sa niekoľko rybárov odhodlalo ostrov navštíviť, a tak sa v člnoch vybrali na more. Keď sa však už dostali takmer na dosah, ostrov im odrazu úplne zmizol z očí záhadným spôsobom. Podobných príbehov o miznúcich ostrovoch je v Írsku mnoho. V mestách a dedinách ako Ballyheigue Strand, Carrigaholt či Ballyinalearne Bay sa rozprávajú podobné historky, pričom svedkovia týchto javov sa našli aj na brehoch susedného Škótska.
Najlegendárnejším "prízračným" ostrovom je však Hy Brasil, ktorý viacerí kartografi zakresľovali na západ od Írska. Tento ostrov je opradený mnohými mýtmi a sídlili na ňom vraj írski bohovia a iné nadprirodzené bytosti. Jeho názov pochádza z portugalského slova brasa, čo znamená "uhlie" alebo "žeravý". Hy Brasil spomína už rímsky prírodopisec Plínius Starší. V prvom storočí sa naň údajne vydalo viacero výprav, pretože sa verilo, že ide o pozemský raj. Správy a legendy o tomto ostrove pokračovali až do 17. storočia, kedy bol síce ešte stále zakresľovaný na mapy, avšak niektorí moreplavci už jeho existenciu popierali. Svedectiev o jeho údajnej existencii sa však dá nájsť viac:
V roku 1636 videl kapitán Rich so svojou posádkou ostrov na západ od Írska. Muži vraj videli prístavy a skalnaté výbežky, po čom sa im však ostrov stratil v opare hmly.
V roku 1644 sa zas Boullaye Le Gouz vraj dostal k ostrovu na vzdialenosť jednej míle, pričom tvrdil, že videl lesy a dobytok, ktorý sa pásol na lúkach. Objavili sa však aj svedectvá iných, ktorí sa na tajomnom ostrove stretli s niečím viac než len s dobytkom.
V roku 1668 podľa legendy muž menom Morough Ley tvrdil, že bol unesený na neznámy ostrov. O dva dni ho však prepustili so záhadným spisom, ktorý obsahoval medicínske informácie. Táto kniha bola napísaná v latinčine aj írštine a podľa inštrukcií svojich únoscov ju muž mal otvoriť až o sedem rokov. Keď ju po uplynutí tejto doby otvoril, nadobudol vraj lekárske znalosti bez akýchkoľvek ďalších poznatkov a skúseností. Pre mnohých bol však Ley iba šarlatánom, ktorý si príbeh vymyslel, avšak medicínska kniha, známa ako Kniha z Hy Brasil, sa stále nachádza v knižnici v Dubline. Iný mýtus zas hovoril o škótskom kapitánovi Nisbetovi, ktorý sa na ostrove vylodil. Tam sa vraj stretol s obrovskými čiernymi králikmi a čarodejníkom, ktorý žil na zámku. Nisbet však samozrejme nedokázal poskytnúť akýkoľvek dôkaz o týchto tvrdeniach.
Hy Brasil má teda podľa starých príbehov predstavovať krajinu bohatých prírodných zdrojov. Niektoré legendy tvrdia, že ostrov sa objavuje iba raz za sedem rokov, po čom znova zmizne. Iný legendárny ostrov menom Kilstuitheen (alebo Kilstiffin, Kilstapheen) sa má objavovať aj pri brehoch panstva Clare. Podľa folklóru sa na ostrove nachádzalo mesto plné bohatstva, ktoré však zmizlo aj s ostrovom vo vlnách po tom, čo bol kráľ mesta porazený v bitke. Kostol a zlatý dóm tohto mesta sa údajne taktiež na mori objavujú raz za sedem rokov. Niektorí svedkovia však videli aj iné budovy a veže a dokonca aj jazdcov na koňoch. Legenda hovorí, že niekde v Írsku existuje kľúč, ktorý dokáže stratený ostrov priniesť na povrch mora. Tento kľúč sa vraj nachádza pod megalitickým monumentom Mount Callan, kde vo svojej hrobke leží dávny bojovník Conan Maol. Nápisy na jeho hrobke už taktiež zmiatli mnohých historikov a bádateľov, no po preskúmaní hrobky sa v nej našli len kosti a železné predmety - okrem kľúčov.
Tieto írske legendy o miznúcich ostrovoch dnes odborníci pripisujú iba fatamorgáne, ktorá je na oceáne častým javom. Je totiž dokázané, že svetlo a atmosférické podmienky niekedy dokážu oklamať aj skúsených námorníkov. Možno je ale na týchto historkách niečo viac, čo nám však dodnes uniká.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára