Zopár roľníkov, ktorí pracovali na kraji dediny, si toho večera všimli, ako sa k nim od útesov blíži akási postava. Keď sa však prizreli lepšie, zježili sa im všetky vlasy na hlave. Postava muža totiž nemala nohy, a na prvý pohľad sa zdalo, že ani hlavu. Torzo pomaly kráčalo nepravidelným pohybom, ako keby šlo o muža na palube lode alebo pod vplyvom alkoholu. Duch v rukách držal akýsi balík a podľa oblečenia a pištole za opaskom bolo zjavné, že ide o námorníka. Keď sa prízrak potácal po ceste, vydesení farmári zbadali, že jeho hlava visí naopak na tenkom kúsku kože a kymáca sa priamo na chrbte. Muž mal tiež dlhé vlasy a v očiach zúrivý výraz. Roľníci však boli týmto pohľadom takí vystrašení, že sa ani jeden z nich neodvážil nič spraviť, a tak duch nakoniec zmizol v hmle za kopcom.
Správy o strašidle sa potom rýchlo šírili okolím, až sa nakoniec dostali k dvom odvážlivcom, ktorí noc čo noc počas niekoľkých nasledujúcich týždňov sledovali cestu, na ktorej ducha videli farmári. Po istej dobe sa im nakoniec jedného večera podarilo mŕtveho námorníka zazrieť. Jeho torzo sa znova nieslo podobným pohybom krajinou, pričom muži v mesačnom svetle zazreli odlesk jeho zmrzačeného krku bez hlavy na pôvodnom mieste. Keď popri nich prízrak prešiel, muži ho začali nasledovať. Ukázalo sa však, že duch na svoje okolie nereaguje, pretože muži cestou viackrát zakopli a zašušťali kríkmi a ostali aj tak prízrakom ignorovaní. Muži ducha prenasledovali cez kopec až do susedného údolia, kde odrazu zastal pri studni. Do nej potom hodil balík, ktorý niesol v rukách, a po ňom aj sám seba. Svedkovia pritom zo studne počuli hlasné špliechanie, ako keby do vody dopadlo skutočné telo.
Tento príbeh nasledujúceho dňa farmári vyrozprávali v dedine, kde sa z nich najprv všetci smiali. Našli sa však aj takí, ktorí sa odhodlali, že spomínanú studňu preskúmajú, aby sa zistilo, čo za príbehom stojí. Jeden odvážny mladý muž bol potom na lane spustený do chladnej tmy s lampášom v ruke. Keď sa dostal k hladine vody, všimol si, že z nej trčí akýsi zvinutý balík. Muži mu zhora poslali druhé lano s hákom, na ktorý potom balík upevnil. Odvážlivca potom taktiež vytiahli na povrch. Keď sa zvedavý dav zhromaždil pri balíku, všetci zatajili dych. Po rozbalení vzduch zaplnil nepríjemný pach. Na prekvapenie všetkých sa v ňom totiž nachádzali dve nohy, stále obuté v ťažkých čižmách a v značnom štádiu rozkladu.
Po tomto objave už mladý muž odmietol znova zísť do studne. Na ďalší krok sa teda podujal podnapitý rybár, ktorému to bolo viacmenej jedno. Rybár bol teda spustený dole, na čo o chvíľu dal ostatným signál, aby ho vytiahli. Muž v rukách držal akúsi rozmočenú hmotu, ktorú hodil na zem. V tom momente všetci cúvli, pretože podľa odporného zápachu vedeli, o čo ide. Na zemi ležala beznohá mŕtvola, hlava ktorej visela na tenkom páse rozkladajúcej sa kože. Zuby už boli viditeľné a mŕtvola sa na všetkých prítomných škerila triumfálnym úsmevom. Miestni vytušili, že zrejme šlo o pašeráka - naznačovali to detaily na jeho oblečení. Jaskyne pod útesmi okolo Happisburghu boli totiž známe ako miesta, kde prebiehal nelegálny obchod s alkoholom, tabakom či textilom. Šlo teda zrejme o muža, ktorý bol svojimi komplicmi alebo rivalmi zavraždený a následne rozsekaný, aby sa jeho telo vošlo do studne.
Odporný zápach však svedkov z miesta rýchlo vyhnal. Upovedomený bol farár a následne aj hrobár, ktorí sa o pozostatky pašeráka postarali na cintoríne. To znamenalo koniec zmrzačeného ducha, ktorý sa beznádejne zakrádal okolo Happisburghu, zjavne v snahe upovedomiť na seba a na vlastnú vraždu. Vyzeralo to celkom, ako keby sa duch snažil takýmto spôsobom komunikovať, spojiť sa so svetom živých, aby im o sebe a svojom osude dal vedieť. Jeho desivý zjav však aj tak z tohto príbehu spravil mrazivú historku, ktorá je dnes známa ako miestna legenda Happisburghu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára