Keď sa kapitán po varovnom výkriku ďalekohľadom pozrel na dané miesto, všimol si vo vode ohromného tvora, ktorý sa zmietal, akoby bol v bolestiach. V domnienke, že ide o zranenú veľrybu, ktorú predtým skúsila uloviť iná loď, sa posádka vybrala na troch člnoch bližšie. Seabury bol v člne, ktorý sa k tvorovi dostal prvý. V momente, kedy bola obluda zasiahnutá harpúnou, sa však nad hladinu vymrštila hrôzostrašná hlava tvora a začala útočiť na člny. Dva z člnov boli v momente prevrátené a námorníci ostali vo vode. Všetci si odrazu uvedomili, že majú do činenia s niečím úplne iným, než je obyčajná veľryba. To sa však už tvor ponoril a snažil sa ujsť. Lano pripevnené k harpúne sa začalo obrovskou rýchlosťou odvíjať, a tak kapitán ešte v rýchlosti stihol pripútať rezervné lano. Po odvinutí asi 300 metrov lana potom nastal pokoj, ako keby sa tvor zastavil.
Plachetnica bola rýchlo na mieste diania a námorníkov vzala späť na palubu. Neďaleko sa pritom plavila sesterská loď Rebecca Sims, ktorej velil kapitán Gavitt. Seabury s ním celú záležitosť prediskutoval, no rozhodlo sa, že počkajú, čo sa bude diať ďalej. Na druhý deň teda začala posádka Monongahely lano navíjať. Po niekoľkých minútach na povrch vyplávala zdochlina ohromných rozmerov. Telo tvora bolo dlhšie než samotná plachetnica, ktorá merala asi 33 metrov. Trup obludy mohol mať v priemere aj 3 metre. Jeho farba bola hnedo-sivá, pričom sa pozdĺž celého tela vinul biely pruh. Hlava obludy pripomínala gigantického aligátora a v obrovskej papuli námorníci napočítali 94 zahnutých zubov, ktoré boli dlhé asi 10 centimetrov a pripomínali zuby hada. Chvost bol pevný, meral asi 5 metrov a bol značne prispôsobený na pohyb vo vode.
Seabury sa teraz musel rozhodnúť, ako s tvorom naložiť. Rozhodol sa však pre typický postup podobný pri love veľrýb. Pri rezaní sa však zistilo, že tvor nemá na tele žiaden tuk. Nakoniec sa teda rozhodlo, že zachovaná bude len hlava, ktorú posádka naložila do veľkej nádoby. Seabury o celej veci spísal detailnú správu, vrátane popisu a nákresu tvora. Tú potom predal kapitánovi Gavittovi, keďže jeho loď sa vracala do New Bedford, zatiaľ čo Monongahela mierila na oceán. Seabury si však hlavu obludy chcel nechať, pričom po návrate domov plánoval túto trofej verejne vystaviť. A to bolo zrejme najväčšou chybou, ktorá zapríčinila, že dôkaz o tejto oblude navždy zmizol. Monongahela sa totiž domov už nikdy nevrátila. Tabuľa s jej menom bola nájdená po mnohých rokoch na pobreží ostrova Umnak v súostroví Aleuty, a tak sa Monongahela spolu so svojou záhadnou trofejou stala dvojnásobnou oceánskou záhadou. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že popis tvora najviac sedí na dinosaura menom Mosasaurus. Šlo teda naozaj o stretnutie so živou fosíliou?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára