Pozorovanie v Old Saybrook

16. decembra 1957 sa pani Mary Starr, učiteľka na dôchodku, zobudila uprostred noci na jasné svetlo, ktoré prichádzalo z jej dvora. V Old Saybrook sa toho väčšinou veľa nedialo, a tak si žena spočiatku myslela, že ide o lietadlo, ktoré padá z oblohy. Keď sa však pozrela von, zistila, že sa nad jej šnúrami s prádlom vznáša nepozemský stroj s ešte podivnejšími okupantmi.

Pani Starr zbadala tmavý oválny stroj, ktorý sa nehybne vznášal necelé dva metre nad zemou a meral asi 8 - 10 metrov. Na boku mal pritom viacero štvorcových okien, cez ktoré bolo dobre vidieť dovnútra, a tak jej hneď došlo, že nejde o lietadlo. Vnútri potom žena zbadala dve postavy, ktoré sa míňali v opačnom smere. Každá z bytostí držala jednu ruku nahor, no ani jedna z nich na konci nemala žiadnu dlaň ani prsty. Na sebe mali bytosti vejúce rúcho, ktoré však vyzeralo, ako keby bolo z látky podobnej koži. Najpodivnejšie však boli ich hlavy. Tie predstavovali oranžovo-červené kocky, vnútri ktorých pulzovali červené "žiarovky". Ich dolné končatiny však boli mimo dohľad pod úrovňou okien.

Zľava sa odrazu objavila tretia bytosť, ktorú si pani Starr chcela bližšie obzrieť, no v tom momente okná na lodi stmavli a celý stroj začal svetielkovať iskrivým jasom. Z jedného konca stroja sa potom vysunula krátka anténka, z ktorej taktiež šli iskry. Toto trblietavé divadlo následne trvalo asi 5 minút, po čom sa anténa znovu zasunula a stroj vyrazil preč. Vzlietol tým istým smerom, ktorým priletel, a spravil pritom ostrú zatáčku. Počas letu ešte začal svietiť na modro a hranaté okienka sa zmenili na oválne. Pani Starr si ešte všimla, že stroj je v skutočnosti veľmi plochý, na čo však UFO odletelo veľkou rýchlosťou a bez jediného zvuku, tak ako sa celé stretnutie odohralo.

Okrem bizarných pasažierov však žena v UFO nezbadala žiadnu výbavu ani iné predmety. Podľa plochosti objektu taktiež usúdila, že výška bytostí nemohla presiahnuť 1,2 metra. Z neďalekej oblasti prielivu Long Island pritom v tej dobe viacero ľudí hlásilo pozorovania iných svietiacich strojov. Pani Starr však bývala na samotke v chatovej oblasti, kde sa v tú noc nikto nenachádzal, a tak sa so svojou výpoveďou spočiatku nikomu nezdôverila. V roku 1958 však nakoniec svoj príbeh vyrozprávala skupine NICAP, ktorá vznikla v tej dobe a zaoberala sa pozorovaniami UFO. Keďže bola pani Starr učiteľkou a spomenula mnoho detailov z jej zážitku, nikto jej príbeh nepovažoval len za prehnanú predstavivosť.