Strašidelný interiér zámku Belcourt

Belcourt Castle patrí medzi architektonické a historické skvosty mesta Newport na Rhode Island. Jeho štýl nesie najmä prvky francúzskej renesancie a gotiky a dokončený bol ku koncu 19. storočia. Po viacerých majiteľoch a renováciách však budove prischla povesť strašidelného miesta, a je to vraj kvôli viacerým starožitným predmetom, ktoré boli v jeho interiéri nazhromaždené.

Zámok si dal postaviť zámožný pán Belmont, ktorý v ňom však trávil málo času, pretože veľa cestoval. Po jeho smrti v roku 1908 však jeho manželka o dom stratila záujem, a tak Belcourt istú dobu chátral. Od 40-tych rokov sa potom využíval hlavne na večierky a jazzové koncerty, kým ho roku 1956 kúpila rodina Tinneyovcov. Počas mnohých nasledujúcich rokov Tinneyovci na zámku nazhromaždili veľkú zbierku historických predmetov a strarožitností, ktoré interiéru dodali pôvab, no zároveň aj čosi nadprirodzené. Harle Tinney, ktorá sa vydala za jedného syna z rodiny, rýchlo začala byť presvedčená, že v dome straší, a vyzeralo to, že za to môžu práve predmety v interiéri.

Harle raz zbadala ducha mnícha v hnedom rúchu, ktorý sa začal objavovať pri podobnej soche mnícha. Keď nakoniec sochu, ktorá stála pri schodisku, premiestnili do inej izby, mních sa začal objavovať v danej izbe. Napokon teda sochu umiestnili do kaplnky, čo zjavne duchovi vyhovovalo, pretože odrazu strašenie prestalo. Iným záhadným predmetom je staré japonské brnenie. Istý ladič klavírov raz počul hlasný výkrik, ktorý ako keby vychádzal priamo z brnenia. Kedysi v 90-tych rokoch zas Harle šla domom, keď si všimla, že svetlá v tanečnej sále sú rozsvietené. Keď ich vypla, ozval sa odrazu desivý výkrik. Harle vyštartovala späť do kuchyne, no svetlá sa znovu zapli a v tom momente sa ozval ešte hlasnejší výkrik.

Toto brnenie má v helme jasný znak po poškodení, ktorý pripomína úder zbraňou. Špekuluje sa teda, že samuraj, ktorý brnenie nosil, zomrel po rane nejakým ostrým predmetom, ktorý mu prebodol hlavu. Viacerí návštevníci tiež tvrdili, že v helme zbadali mužskú tvár. Duch vraj často kričí, keď sú nablízku dievčatá a mladé ženy. Zrkadlo z 18. storočia, ktoré je v hudobnej miestnosti, je taktiež predmetom legiend. Keď sa doň ľudia zahľadia, ich odraz sa vraj hýbe, aj keď oni sami stoja na mieste bez pohybu. Miestnosť v odraze sa tiež vraj niekedy trasie, aj keď je zrkadlo pevne
umiestnené.

Zámok tiež disponuje sadou starých masívnych stoličiek. V jednom prípade vraj asi 70 svedkov videlo, ako z jednej z nich doslova "vyletel blesk". Niektorí, ktorí sa stoličiek dotknú, cítia nepríjemné pocity alebo dokonca statickú elektrinu. Tí, ktorí si do nich sadnú, cítia neprirodzenú zimu, alebo im pripadá, ako keby v nich niekto iný práve sedel. Harle spomína historku, kedy si jeden návštevník na stoličku sadol. Sprievodca potom zbadal, ako tohto muža nejaká neznáma sila zo stoličky vyhodila do výšky skoro dvoch metrov. Na zámku sa dodnes okrem iného konajú mnohé ghost tours, kde si návštevníci môžu tieto historky overiť na vlastnej koži.