Treasurer's House pôvodne v 16. storočí slúžil pre kňazov, ktorí sa v tej dobe starali o financie cirkvi, čo v kraji predstavovalo veľmi významnú funkciu. Po reformácii cirkvi však táto úloha prestala existovať, a tak sídlo potom obývali arcibiskupi a nakoniec súkromní majitelia. Známym z nich bol Frank Green, ktorý dom zrenovoval a vlastnil zbierku vzácnych starožitných predmetov z rôznych dôb. V roku 1930 Green nakoniec dom aj so svojou zbierkou predal organizácii National Trust, ktorá ho spravuje dodnes. V roku 1953 sa však sídlo stalo miestom bizarného stretnutia, ktoré ho preslávilo v trocha inom svetle.
Toho roku sa v dome upravovalo topenie, keďže bolo už staršie a bolo ho potrebné obnoviť. Na mieste vtedy pracovalo asi 8 či 9 pracovníkov, medzi ktorými bol aj 18-ročný učeň Harry Martindale. Ten dostal úlohu v tmavej pivnici domu, kde mal do stropu vyrezať dieru pre nové rúry. Harry si teda rozložil svoj rebrík do menšej jamy, aby mal istú stabilitu, a začal pracovať. Po istej dobe však odrazu začul neobvyklé zvuky, ktoré pripomínali hudbu. Spočiatku si myslel, že ju púšťajú jeho kolegovia zhora, no hudba sa stupňovala a zdalo sa, že sa ozýva priamo v pivnici.
Treasurer's House
O chvíľu bolo jasné, že nejde o hudbu, ale skôr o dva tóny, ktoré sa opakovali. Vyzeralo to, že zvuky pritom vychádzali priamo zo steny, na ktorú Harry pozeral. Zvuky už boli ohlušujúce, keď odrazu zbadal helmu, ktorá vyšla zo steny. Šokovaný svedok sledoval, ako popri ňom prešiel rímsky vojak v kompletnej uniforme a mieril do steny oproti. Harry si pritom všimol, že vojak šiel po kolenách a zvyšok jeho nôh bol priamo v podlahe. Keď však vošiel do jamy v strede pivnice, odrazu bolo vidieť aj zvyšok jeho nôh. Ako sa neskôr ukázalo, zjavenia kráčali po starej rímskej ceste, ktorá bola objavená o čosi hlbšie pod podlahou pivnice.
Vojak o chvíľu vošiel do protiľahlej steny, no Harry stále počul neznáme zvuky. Následne zo steny vyšiel prízračný kôň, na ktorom sedel ďalší vojak s oblým štítom na ruke. Kôň i jazdec taktiež prešli cez pivnicu a zmizli v tej istej stene. Po nich nasledovala celá skupina vojakov v pároch, no v tom momente bol Harry už tak vystrašený, že ich nedokázal zrátať, no údajne ich bolo viac ako 20. Vojak v prvom páre pritom hral na trúbku, čo vysvetľovalo spomínané zvuky. Všetci pritom vyzerali unavene a smutne a Harry si všimol, že sú pokrytí blatom. Šepkali si medzi sebou a v rukách mali oštepy a meče, pričom vyzerali úplne ako živí ľudia.
V tom momente sa už svedok doslova bál o svoj život. Ocitol sa totiž v jednej miestnosti so skupinou ozbrojených vojakov, ktorí celkom iste neboli z mäsa a kostí. Jeho strach bol však zbytočný. Vojaci si ho totiž vôbec nevšimli, ako keby ani neexistoval, a onedlho všetci zmizli za múrmi pivnice. Hneď ako sa toto nadprirodzené divadlo skončilo, Harry okamžite utekal hore schodmi do domu. Jeho spolupracovníci tvrdili, že bol úplne bledý a triasol sa od strachu, a tak verili, že zažil niečo neobvyklé. Istý starší pán, ktorý sa o dom staral, k nemu potom podišiel a spýtal sa ho: "Videl si vojakov, však?"
Stena, ktorou vojaci prešli
Správca domu totiž minulého roku videl ten istý zjav, no nikomu o tom nepovedal, pretože sa bál, že ho ostatní vysmejú. Harry Martindale po tomto zážitku z Treasurer's House odišiel a 25 rokov sa doň odmietol vrátiť. O 4 roky po tomto pozorovaní vojakov videla istá žena. Scenár sa pritom odohral podobne, vojaci šli v pároch s jazdcom na koni na čele. Pri inej príležitosti však videla viac vojakov na koňoch a mala pocit, že tentokrát sa vracajú domov. To vraj bolo naposledy, čo prízračných vojakov svedkovia videli.
Medzitým bol Harry pod tlakom od kolegov, aby im detailne opísal, čo v pivnici toho dňa videl. Vzal si tiež dlhšie voľno, pretože bol stále pod stresom. Nakoniec sa teda okoliu so svojím zážitkom zdôveril, no málokto mu najprv veril. Historka sa však rýchlo rozšírila a o príbeh sa začali zaujímať noviny a dokonca aj experti na rímske dejiny a armádu. Tí tvrdili, že Harryho detaily nedávali zmysel, keďže vraj opisoval úplne iné uniformy, aké Rimania na pôde Veľkej Británie vtedy nosili. Strana, na ktorej mali vojaci meče a štíty vraj tiež nebola správna.
Pri neskoršom archeologickom prieskume v 90-tych rokoch a neskôr sa však v tej istej oblasti našlo viacero dôkazov, ktoré Harryho opis nakoniec potvrdili. Našli sa uniformy a štíty podobné tým, ktoré Harry opisoval mnoho dekád predtým, pričom vtedy takéto detaily nemohol vedieť. To dodalo po rokoch prípadu značnú autenticitu a pozorovanie je dnes považované za autentické. V dome bolo však okrem tohto prípadu pozorovaných viacero duchov, vrátane vlastníka menom Geroge Aislaby, ktorý sídlo vlastnil v 17. storočí. Harry Martindale si za svojím svedectvom stál až do svojej smrti v roku 2014, kedy mu už však mnohí experti dali za pravdu.
Harry (vľavo) spolu s historikom Richardom Felixom v pivnici domu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára