Letchworth Village bolo spustené do prevádzky v roku 1911 v tichej predmestskej oblasti New Yorku. Areál má rozlohu cez 2300 akrov a nachádzajú sa na ňom ruiny asi 130 budov, postavených v neoklasickom štýle. Centrum slúžilo pôvodne pre fyzicky i mentálne postihnutých ľudí rôzneho veku, od malých detí až po seniorov, a bolo v tej dobe veľmi pokrokové. Podmienky, v ktorých pacienti bývali a žili, boli na vysokej úrovni a o ústave kolovali pozitívne reči. Nechýbali tam dokonca ani dielne, prádelňa, telocvičňa či dokonca divadlo. Prestíž, ako to už býva, však netrvala dlho, a o niekoľko rokov začalo centrum upadať.
Začalo to tvrdeniami o nevhodnom zaobchádzaní a zneužívaní pacientov, a dostalo sa dokonca aj na historky o strašných experimentoch, ktoré lekári na bezmocných pacientoch vykonávali v tmavých podzemných priestoroch ústavu. Personál údajne často pacientov bil a nechával pracovať dlho na ťažkých prácach. V 40-tych rokoch už kapacita obytných priestorov dvojnásobne presiahla povolený limit, a tak nastalo preplnenie, s čím bol spájaný aj nedostatok jedla, vody a hygienických potrieb. To viedlo k neľudským podmienkam, na ktoré trpeli najmä deti a mladší pacienti.
Rodiny pacientov situácii tiež nepomohli a stávalo sa, že rodina sa doslova "zbavila" svojho postihnutého člena a nechala ho v Letchworth Village napospas osudu. Personál po týchto tvrdeniach vyhlasoval, že nie sú pravdivé a že situácia je v norme. Kedysi v tej dobe však muž menom Irving Haberman vyhotovil niekoľko fotografií, ktoré zobrazovali pacientov v zlom stave, a tak tieto príbehy potvrdil. Aj napriek tomu však centrum ostalo v prevádzke. V 50-tych rokoch sa situácia ešte zhoršovala. V roku 1972 natáčala stanica ABC News reportáž o podmienkach v podobných ústavoch, a Letchworth Village nebol výnimkou.
Reportér Geraldo Rivera opisoval podmienky Letchworth Village ako "zaostalé" a "kruté" a tvrdil, že miesto doslova páchne smrťou. Aj napriek tomu však areál ešte mnoho rokov fungoval, až kým po viacerých protestoch a pozornosti verejnosti nebol v roku 1996 nadobro uzavretý. Väčšina budov dodnes stojí a rozpadáva sa a chodby a miestnosti sú opustené, ako keby pacienti a personál odišli narýchlo. A výnimkou nie sú ani nadprirodzené javy, ktoré návštevníci pri potulkách ruinami opisujú.
Najčastejšie ľudia opisujú neprirodzený smútok a úzkosť. Zvedavci a dobrodruhovia, ktorí sa aj napriek zákazu do opustených budov vydávajú, často zažijú niečo, čo si nevedia vysvetliť. Ozvena krokov, zvuky pohybujúceho sa nábytku, klopanie na steny či šepkanie sú častými javmi. Niektoré miestnosti sú aj v strede leta veľmi studené a viacerí vyšetrovatelia nahrali rôzne hlasy, medzi ktorými často figurujú tie detské. Prízraky detí sa vraj tiež často pohrávajú s elektronikou alebo osobnými vecami návštevníkov. Lietajúce orby a svetlá sú taktiež súčasťou tmavých chodieb.
Horšie javy zahŕňajú dotyky, údery či dokonca násilné prejavy neznámej sily, ktoré ľudí tlačila na zem. Jedna skupina zvedavcov raz údajne narazila na dvojmetrovú tmavú postavu, ktorá mala nohy ohnuté dozadu a prenikavé biele oči. V jednej miestnosti sa tiež našiel na zemi veľký pentagram, čo podnietilo špekulácie o činnosti satanistov. Nemocnica na území areálu je vraj veľmi aktívnym miestom, kde sa odohralo mnoho desivých incidentov. Ústav preslávil aj diel seriálu "Ghost Adventures", ktorý však, ako sa už všeobecne vie, často veci dramatizuje a nepodáva úplne poctivo. V noci je prístup do Letchworth Village zakázaný a polícia oblasť kontroluje a hrozí pokutami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára