Rosa kráčala poliami a húštinami do mesta, ktoré už dobre poznala, a v to ráno si nevzala topánky, aby si ich nezničila. Keď však onedlho došla na menšiu čistinu, zbadala podivný objekt, ktorý pripomínal dva spojené kužele. Na výšku mal asi 2 metre a v priemere v strede asi meter. Exteriér bol z hladkého hnedého kovu, pričom objekt stál na troch podporných nohách a nevydával žiaden zvuk. V strede sa taktiež nachádzalo biele okienko, pod ktorým boli otvorené dvierka. Rosa následne nahliadla dnu, kde zbadala dve sedadlá, no v tom momente ju malo prekvapiť niečo iné.
Spoza stroja odrazu vyšli dve malé bytosti, ktoré vyzerali dospelo, no vzrastom boli ako deti (na výšku mali asi meter). Zvláštnou črtou na ich tvárach boli ústa, ktoré boli na hornej pere v strede nadvihnuté. Na sebe mali priliehavé sivé obleky, ktoré im pokrývali celé telo. Na chrbte tiež mali plášte a na hlave priliehavé helmy s výraznými "chráničmi" na uši. Mužíčkovia sa k Rose priblížili a spočiatku vyzerali priateľsky. Potom na ňu prehovorili neznámym jazykom, ktorý doslova znel: "liu, lai, loi, lau, loi, lai, liu".
V tom momente však bola už žena v šoku z toho, čo vidí. Jeden z mužíčkov jej potom z ruky vytrhol kyticu, nechal si niekoľko kvetov a zvyšné jej vrátil. Obaja kvety skúmali a ticho sa pri tom smiali. Potom ich vhodili do vnútra stroja, a následne z neho vybrali dva biele okrúhle balíčky. Vtedy však už Rosa vzala nohy na plecia a z miesta utekala. Keď sa asi po 100 metroch otočila, stroj ani malé bytosti tam už neboli. Na miesto sa potom vybrali Carabinieri (talianski žandári), ktorí v zemi našli jamu, v ktorej zjavne stálo nejaké teleso. Prípad sa čoskoro dostal do novín, kde ho sprevádzala aj detailná ilustrácia od autora menom Walter Molino:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára