John Edmonds si v 90-tych rokoch konečne splnil svoj sen, keď zakúpil ranč v Arizone, nie ďaleko od mesta Phoenix. Spolu so svojou ženou Joyce teda začali prijímať odvrhnuté kone, o ktoré sa s láskou starali. Prvé známky toho, že s miestom niečo nie je v poriadku, prišli, keď sa John pokúsil kontaktovať viacero firiem, ktoré by im na ranči opravili telefónne vedenie. Po viacerých neúspešných pokusoch, kedy sa nikto neukázal, nakoniec dorazil jeden pracovník, ktorý sa ihneď pustil do práce na stĺpe. Muž však mal akosi naponáhlo, a tak sa ho John spýtal, či je všetko v poriadku. Ten mu vysvetlil, že ranč je prekliaty a všetci z okolia sa mu preto radšej vyhýbajú. John spočiatku netušil, čo to znamená, no onedlho sa mali spolu s Joyce presvedčiť o tom, že nie každý alebo všetko sa ranču vyhýba.
Už krátko po nasťahovaní sa Johnovi prihodil neobvyklý incident. Po celom dni vybaľovania zariadzovania domu si John konečne sadol na verandu, kde si vychutnával plechovku piva. Jeho nový ranč mal rozlohu 10 akrov a nachádzal sa na ňom ich dom, bazén, dom pre hostí a dva výbehy pre kone. Počas toho, ako si John obzeral svoj vysnený pozemok, si však v diaľke všimol pohyb. Spoza stromov vyšla tmavá postava, ktorá sa pomaly zámerne blížila k domu. John však vtedy nikoho nečakal, a keď si všimol, že postava má v ruke niečo kovové, šiel rovno dnu a vybral zo zásuvky svoj revolver. Vyšiel teda von, priamo naproti postave, s revolverom v ruke na znak varovania.
Neznámy muž mal na sebe obnosené šaty vojnového veterána a celkovo vyzeral neupravene. Čo však bolo znepokojivé viac, bola hrdzavá mačeta v jeho ruke. Muž tvrdil, že pracoval pre bývalých majiteľov. Edmonds mu však vysvetlil, že ranč má teraz nových obyvateľov, a spýtal sa, prečo má so sebou mačetu. Neznámy mu odpovedal, že je to na "lov príšer", a že bol platený práve za to. John mu však po chvíľke povedal, že žiadne príšery nevidel. Muž potom hodil svoju mačetu na zem a pobral sa preč. Ešte predtým však Johna stihol varovať, že to onedlho oľutuje.
Podivné veci na seba nenechali dlho čakať. Jedného rána našiel John známky vandalizmu, kedy bol kovový plot v konskej ohrade polámaný a zvláštne pokrútený. V noci pritom počul akési neznáme zvuky, no keď vyšiel von, nenašiel nič neobvyklé. Až denné svetlo odhalilo naozaj bizarnú scénu. Jeden z jeho koňov bol pritom uškrtený kovovou tyčou z plota, ktorá bola omotaná okolo jeho krku. John netušil, aká sila je schopná niečoho takého, a až po tomto incidente sa Joyce svojmu manželovi zdôverila s tým, že v ich dome vída postavy, ktoré ju pozorujú. Po izbách ju vraj prenasledovali tmavé tiene, ktoré však zmizli hneď keď sa na nich pozrela.
John si spočiatku myslel, že Joyce je len v strese z neobvyklých udalostí, no bizarná smrť jeho koňa ho donútila, aby po dome strategicky rozmiestnil viacero zbraní. Nasledovalo obdobie pokoja, kedy sa zdalo, že sa veci upokojili, no udalosti mali ešte len nabrať desivý rozmer. Jednej noci John nemohol spať, a keď sa pozeral na stenu spálne, zdalo sa mu, že sa v tme niečo pohybuje. V izbe sa odrazu objavili tri neznáme bytosti, ktoré sa presunuli priamo k spiacej Joyce. Keď k nej jedna z postáv natiahla ruku, Johnov strach sa zmenil na zúrivosť. S krikom teda vyskočil z postele, schytil baseballovú palicu, ktorú mal prichystanú v kúte, a udrel najbližšiu bytosť.
Ozval sa prenikavý výkrik, po ktorom všetky tri bytosti odrazu zmizli. Joyce sa prebudila a nerozumela, prečo nad ňou John stojí s palicou v ruke, no manželia pre istotu zavolali políciu. Tá však nenašla žiadne stopy po vlámaní, a skôr sa divila tomu, že v dome je mnoho zbraní. Toto však bolo ešte len prvé stretnutie s votrelcami, s ktorými odvtedy John zvádzal neúprosný a údajne často brutálny boj. Počas niektorých večerov a nocí John stále zvonka počul neznámy šum, a niekedy, keď sa pozrel z okna, videl v diaľke akýsi svetelný portál, ktorý sa objavoval na oblohe a osvetľoval okolie. Dnu a von z neho pritom vylietavali svetelné orby a stroje, po čom sa portál stále znovu zatvoril a zmizol. Niekedy vraj tieto javy prenasledovali aj vojenské lietadlá, čo značilo, že je do toho zapletená aj vláda.
Nočné nájazdy votrelcov však pokračovali. John si všimol, že sa stále pohybujú v skupine po troch, pričom vedeli prejsť aj zatvorenými oknami a zamknutými dverami. Na výšku mali asi 1,2 metra a ich koža bola studená na dotyk. Johnovi sa vraj viackrát podarilo zasiahnuť ich palicou alebo ostrým predmetom, pričom im z rán tiekla tekutina podobná brzdovej kvapaline. Pri jednom incidente ich prenasledoval domáci rottweiler, ktorému sa jednu bytosť podarilo uhryznúť, no tá hneď zmizla. Pes sa však krátko na to začal dusiť, až nakoniec zdochol. Pri podobných príležitostiach John prišiel o ďalšie dva psy, no utrpeli aj iné zvieratá. Na periférii ranča tiež John vídal vysoké tmavé postavy, ktoré vraj pripomínali typického Bigfoota, no spojitosť s ostatnými votrelcami bola neznáma.
Obzvlášť znepokojivý incident sa udial jednej noci, kedy vyčerpaný John tuho zaspal. Zobudil sa však na jasné svetlo, ktoré prenikalo do ich spálne cez okno. S hrôzou si všimol, že stále spiaca Joyce sa vznáša vo vzduchu a smeruje k otvorenému oknu, priamo k zdroju svetla. Tentokrát nemal John inú možnosť, ako schytiť svoj Kalašnikov a zaútočiť. Vybehol preto hneď von a na zdroj svetla vypálil hneď dva zásobníky. Počul pritom, ako strely narážajú na niečo kovové, po čom nakoniec svetlo zhaslo, a John videl tmavý objekt, ktorý veľkou rýchlosťou odletel a zmizol v portáli v diaľke. V spálni potom našiel Joyce na zemi, po čom ju po nasledujúce noci musel pripútať k posteli, aby sa podobná vec neopakovala.
Edmondsovci niekedy zažívali "chýbajúci čas", ktorý je bežný pri mimozemských únosoch. Na ich telách sa tiež ráno objavovali neznáme rany ktoré však vyzerali, že sa hoja už dlho. Vtedy mali už manželia týchto javov dosť, a nakoniec vyšli so svojím príbehom na verejnosť a požiadali o pomoc kohokoľvek, kto by sa s votrelcami vedel vysporiadať. Aj napriek mnohým návštevám odborníkov a výskumníkov z radov ufológov však incidenty pokračovali, až sa po 20 rokoch teroru John rozhodol svojho sna vzdať a ponúkol ranč na predaj. Manželia sa teda v roku 2016 odsťahovali, a ich tvrdenia a kniha, ktorú John vydal pod názvom "Stardust Ranch: The Incredible True Story", vyvolali vlny kontroverzie.
To, že sa počas rokov neobjavili žiadne reálne dôkazy o ich tvrdeniach, vyvolalo skepticizmus. John dokonca prehlasoval, že počas tohto obdobia vlastnoručne zabil minimálne 18 votrelcov, no nikdy o tom nemal dôkaz v podobe tela. Tvrdil totiž, že okamžite po zásahu zbraňou bytosti okamžite zmizli, čo pre mnohých neznelo veľmi presvedčivo. Jediné dôkazy boli fotografie z miest činu, pri ktorých John zaútočil svojou katanou (obrázok dolu). Objavili sa však aj iní ľudia, ktorí ich tvrdenia obhajovali. V 70-tych rokoch na ranči žila Gina Irons s rodinou, ktorá sa odvážila hovoriť až po Johnových tvrdeniach. V dome sa vraj už vtedy objavovali prízračné postavy, ktoré spôsobovali dramatické zmeny teploty.
Tímy, ktoré ranč vyšetrovali, taktiež našli iné zvláštne dôkazy. Jeden tím zbadal humanoidnú postavu, ktorá rýchlo zmizla v kríkoch. Na mieste sa potom našiel podivný kameň, ktorý mal v sebe symbol hviezdy:
Jeden z najznámejších dôkazov, ktorý mal podporiť Johnove tvrdenia, sa tiež objavil priamo pri live rozhovore s Johnom a Kerry Cassidy v roku 2016, kedy sa za ním v jeho dome v pozadí na chvíľu objavila sivá humanoidná bytosť, ktorú si však najprv nikto nevšimol. Na videu je však jasne vidieť, že niekto alebo niečo za Johnom skutočne je:
Johna taktiež krátko po jeho kontakte s médiami navštívili dvaja neznámi muži v čiernom, ktorí vraj na jeho údiv prešli priamo cez kovovú ohradu. Tí mu vraj prísne nariadili, aby nikomu nehovoril o tom, čo sa na ranči deje. Obaja pritom mali čierne okuliare a klobúky a zapáchali zvláštnym pachom, po čom sa len otočili a odišli. Všetky tieto udalosti teda naznačujú klasickú vládnu konšpiráciu, kedy sa autority snažili Johna umlčať, no neúspešne. Samotná Arizona bola stále známa pre častý výskyt UFO a podobných javov, a tak nie je úplne vylúčené, že sa veci, ktoré John opisoval, naozaj stali. Ranč je momentálne v rukách iných majiteľov, no nevie sa, či sa tam stále dejú podobné javy. Či ešte budeme počuť viac takýchto historiek zo Stardust Ranch, ukáže len čas.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára